Motivácia dezinformačných webov: Veria tomu, čo hlásajú, alebo chcú len dobre zarobiť?

BRATISLAVA / Skutočne veria tomu, čo hlásajú, alebo chcú len dobre zarobiť na svojich sledovateľoch a prispievateľoch? Motivácie dezinformačných webov a influencerov, ktorí šíria nepravdivé informácie, môžu byť do veľkej miery aj finančné. Ich skutočných majiteľov, na rozdiel od mainstreamových médií, je pritom často ťažké vypátrať.

Majitelia mainstreamových médií sú častou témou dezinformačnej scény či Roberta Fica. Vypátrate ich pritom za pár minút - musia sa totiž zapísať do rôznych registrov. Ak však hľadáte, kto stojí za rôznymi influencermi či alternatívnymi webmi, nemusíte zistiť vôbec nič. "Je zrejmé, kto je za eseročkami. Potom sú tam občianske združenia a to tretie je to anonymné právne vákuum, kde absolútne nevieme, kto stojí za tými stránkami," uviedla Karin Kőváry Sólymos, investigatívna novinárka ICJK.

Rôzne sú aj ich motivácie. "Niekedy je to prejavením osobných názorov, niekedy bývajú dôvody politické, ale často bývajú komerčné," priblížil Peter Jančárik, Konšpirátori.sk.

Dezinformácie môžu byť výhodným zdrojom príjmov

Výroba a šírenie dezinformácií môže byť zároveň pre weby a influencerov výnosným zdrojom príjmov. Vedia na to nabaliť reklamu ale napríklad aj rôzne produkty z e-shopov. "Podľa analýzy, ktorú sme spravili s Infosecurity.sk, sme prišli na to, že niektoré firmy, ktoré stoja za dezinformačnými webmi, môžu mať tržby aj niekoľko 100 tisíc," uviedla Kőváry Sólymos. "Treba si uvedomiť, že výroba dezinformácií je veľmi lacná. To znamená, produkujete veľmi lacno a viete na tom zarobiť veľmi veľa, lebo máte veľa klikov," doplnil Jančárik.

Online médiá majú rovnaké povinnosti ako napríklad televízie len posledný rok. Dovtedy si mohli zverejňovať takpovediac čokoľvek. Horšie je to s videami na sociálnych platformách, ktoré majú často množstvo odberateľov. "Len fingujú novinársku prácu a nedodržiavajú povinnosti objektivity, plurality názorov, overovania si informácií," priblížil Tomáš Langer, odborník na mediálne právo.

Siete ich odstraňujú len vtedy, ak podporujú trestnú činnosť

Pri klamstvách je výsledok neistý. Rada pre mediálne služby za rok najviac riešila spoločnosť Meta. "Tie reakcie bývajú pružnejšie a rýchlejšie, keď obsah eskaluje rada, než keď to urobí bežný užívateľ. Nemôžeme povedať, že by bola vždy úplne uspokojivá, ale veľa sa podarilo odstrániť," informovala Lucia Michelčíková, hovorkyňa Rady pre mediálne služby.

Riešenie ako z neprehľadnej spleti dezinformácií hľadá aj Brusel. Je to však tenký ľad a bez ochoty sociálnych sietí to pôjde len ťažko. "Majú silnejšie postavenie ako štáty, čo sa týka obmedzovania a šírenia obsahov na sociálnych sieťach," uviedol Langer. "Sú nejaké snahy o to, aby nebolo možné umiestňovať reklamu tam, kde sa nachádzajú dezinformácie," doplnila Michelčíková.