PKO má zajtra 55 rokov

Známe bratislavské PKO po 55 rokoch ohrozuje búranie

Programová činnosť v PKO začala takmer súbežne s prácami na jeho výstavbe, potvrdilo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS). Už v roku 1954 využili časť vnútorných priestorov pri oslavách 1. mája. Pre programové účely bol PKO otvorený oficiálne 30. apríla 1955 v predvečer osláv 1. mája.

Administratívne budovy pre Dunajské veľtrhy, neskôr kultúrne budovy pre PKO boli postavené podľa projektu trojice architektov (Pavol Andrik, Kamil A. Gross, Ján Štefanec) približne v rokoch 1951-1954, súčasne s vtedajšou prestavbou nábrežia Dunaja podľa predstáv vedenia mesta.

Dunajské veľtrhy sa napokon nekonali a tak budovy adaptovali pre Park kultúry a oddychu. Hodnotné dielo s vysokou architektonickou, urbanistickou a výtvarnou hodnotou má vyvážené priestory, interiéry a priečelia s výtvarnými dielami (napríklad s vitrážou od Janka Alexyho) a je zasadené do krajinnej panorámy.

Dnešné PKO tvoria tri budovy. Vstupná hala po bokoch so šatňami, vydláždená tuhárskym mramorom má galériu nesenú stĺpmi s hlavicami, na ktorej sa v minulosti nachádzali klubovne a otvorená čitáreň (bola aj miestom šachových turnajov). Po bokoch sa nachádzajú dve veľkorysé sály.

Jedna s boxami, poschodím, barom, pódiom a tanečným parketom a druhá s javiskom určeným na kultúrne predstavenia. V súčasnosti v nej už nie je postupne zvyšujúce sa hľadisko.

Na prácach pri výstavbe PKO sa podieľali vo veľkej miere brigádnici. Krátko po postavení budov prebiehala parková úprava okolia, ktorú vykonávali občania mesta taktiež vo forme dobrovoľných brigád. K PKO patrila aj otvorená scéna vysypaná bielym štrkom s pódiom a mobilnými lavičkami a jeho súčasťou bola tiež ružová záhrada vydláždená travertínom so smutnou vŕbou odrážajúcou sa v bazéne. Neskôr v nej umiestnili minigolfové ihrisko.

Budovy PKO ako celok sú významnou historickou pamiatkou povojnovej slovenskej a funkcionalistickej architektúry na našom území, nesú jasný rukopis a historickú výpoveď doby ako aj obsahovo a formálnu čistotu architektonického a umeleckého vyjadrovania.

Populárny "pekáč", miesto koncertov, sídlo tanečnej školy a sála určená na bály, bývalé pôsobisko Radošinského naivného divadla a amatérskych astronómov sa však má stať obeťou modernej výstavby.