Marta Weiss: Sny o holokauste ma mátajú ešte i dnes

Deti z fotografie dnes prijal prezident

Gabi Neumann, Tomi Schacham či pani Marta Weiss – to sú len tri deti z pôvodných trinástich, ktoré v januári 1945 zvečnil sovietsky vojnový fotograf Alexander Voroncov. Snímka Deti z fotografie, ktorá dnes tvorí neoddeliteľnú súčasť židovskej histórie, zapadla na mnohé desaťročia prachom. Na osudy ľudí, ktorí prežili koncentračný tábor, si tak dlho nikto nespomenul. Staré izraelské archívy totiž uvádzali, že deti z fotografie pochádzajú z Poľska.

wiki.org

Až pátranie jedného zo zvečnených – Gabiho Neumanna odhalilo, že sedem z detí na Voroncovej fotke pochádza zo Slovenska. „Tú fotku som prvýkrát videl v roku 1974 v izraelských novinách,“ začína svoje rozprávanie muž, ktorý mal v čase odvlečenia do koncentračného tábora osem rokov. Neumannovi trvalo až deväť rokov, kým zdvihol telefón a zavolal inému „chlapcovi“ na fotografii. Nakoniec sa mu podarilo vypátrať až desať zo zvečnených detí.

Presne po šesťdesiatich rokoch, v januári 2005, sa deti z fotografie vybrali do Osvienčimu opäť. Tentokrát, za účelom nakrútenia dokumentu, aby sa na hrôzy holokaustu nezabudlo ani po rokoch. Neradi však spomínajú, aké pocity prežívali, keď sa vracali po rokoch na "návštevu" tábora a prekročili smutne známu bránu "Arbeit macht frei". Pred očami majú ešte aj dnes živé spomienky. Priznávajú, že ešte aj rokoch ich budia zo snov nočné mory, ktoré im nedovolia spať.

Marta Weiss, ktorá žila pred odvelečením do zberného tábora v Seredi s rodinou v Bratislave, nám ukázala, kde mohla prežiť celé svoje detstvo. Jej dom sa nachádzal priamo v historickej časti hlavného mesta Slovenska a dnes v tejto budove sídli Veľvyslanectvo Maďarskej republiky. Pamätá si, aké hrôzy v tábore spolu so svojou sestrou prežila. Napriek tomu, svoje trpké detstvo berie ako časť svojho života. Keďže má veľa vnúčeniec, je odhodlaná rozprávať o holokauste ochotne vždy a všade.

Nie všetci to však dokážu. Tomimu Schachamovi zomrel v koncentračnom tábore otec aj brat. Hoci je plný optimizmu spomína si na príbeh chlapca Paľa Bluma, o ktorého sa v tábore staral, a ktorého po rokoch vypátral. Mal sa s ním v Bratislave stretnúť, no jeho syn mu ešte pred stretnutím zavolal, že otec skočil v depresii z austrálskeho mosta...

Antisemitizmus dnes

Pani Marta Weissová tvrdí, že antisemitizmus mal svoje miesto vo svete aj hneď po vojne. Stále tu bol niekto, kto im pripomínal, čo všetko museli prežiť. Ľudia o holokauste spočiatku nerozprávali, no neskôr ústa opäť otvorili. Prečo? Preto aby ľudia skutočne uverili, aké zverstvá sa diali počas druhej svetovej vojny.

Židovský kódex:

9. september je na Slovensku pamätným dňom holokaustu. V tento deň si pripomíname vyvraždenie desiatok tisíc slovenských židov počas druhej svetovej vojny. Presne pred 68 rokmi prijala vláda vojnového slovenského štátu nariadenie, ktorým sa obmedzili ich základné ľudské práva. Vládne nariadenie z roku 1941 prijali po vzore Norimberských zákonov z nacistického Nemecka. Na základe tzv. "židovského kódexu" deportoval Slovenský štát do koncentračných táborov takmer 60.000 židov.