Zatiahnuté, dažďové prehánky
Bratislava
Juraj
24.4.2024
Symbol Vianoc už v hlavnom meste stojí. Odborníci sa ale obávajú, aby dovtedy vydržal
Zdielať na

Symbol Vianoc už v hlavnom meste stojí. Odborníci sa ale obávajú, aby dovtedy vydržal

BRATISLAVA / V hlavnom meste sa v tomto roku s osadením vianočného stromčeka na Hlavnom námestí o niekoľko dní poponáhľali. Vo štvrtok predpoludním odrezali a doviezli z Rače 14 metrov dlhý smrek. Odteraz bude symbolizovať tohoročný vianočný hlavný trh, ktorý bude slávnostne otvorený koncom novembra. Niektorí odborníci si ale nie sú istí, či smrek do vianočných sviatkov nestihne vyschnúť a opadať.

Motorová píla vo štvrtok revala a rezala na Hlavnom námestí v Bratislave už od rána. Pomocou ťažkej techniky sa skupina drevorubačov mestských lesov pokúšala upraviť kmeň takmer jeden a pol tonového smreka tak, aby pevne zapadol do pripraveného otvoru.

Chvíľu sa ešte pohrali s vycentrovaním a od tejto chvíle je pripravený na vyzdobenie a mohol rozsvietením slávnostne otvoriť vianočné hlavné trhy 22. novembra. Motorové píly nerevali a nerezali iba na Hlavnom námestí, ale skoro ráno aj v Rači. "Strom je z mestskej časti Rača a vyberalo sa to niekoľko mesiacov," uviedol Rudolf Ivičič z Mestské lesy Bratislava.

Dostať sa k nemu bolo komplikované. "Bol v takých stiesnených pomeroch medzi elektrickým vedením, domami, úzka ulica, sme potrebovali policajtov, aby nám pomáhali pri vyrezaní," dodal Ivičič. Štrnásť metrov vysoký 25-ročný smrek viezli ako nadrozmerný náklad. Stalo sa zvykom, že vianočné stromy mestu darujú súkromníci. "Stromy, ktoré prerastajú a ohrozujú nehnuteľnosti, domy, elektrické vedenie a chodníky," povedal Ivičič.

V tomto roku dali do ponuky päť stromov. "Kritériá sú výška najmenej 12 metrov, súmernosť, hustota konárov a farba ihličia," uviedol Ivičič. Šampiónom krásy sa stal smrek z Rače. Niektorí odborníci sa ale obávajú, že do Vianoc vyschne a opadne. "Obávam sa, že je to dosť dlhá doba na to, aké bývajú posledné zimy - relatívne teplé, suché a slnečné," uviedol záhradný architekt Martin Čurda.  Pri takýchto podmienkach je vysoký odpar vody. Pomohlo by každodenné zalievanie kmeňa vodou. "Obávam sa, že keď bude teplo a slnečno, tak ani to nepomôže," dodal Čurda.

Pozrite si archívnu reportáž.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy