Čaputová: V SNP išlo o všetko, čo je nám drahé a vzácne. Bez hrdinov by sme neboli tým, čím dnes sme

BRATISLAVA / Vo štvrtok sme si pripomenuli 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci druhej svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka SNP zaradilo k víťazným krajinám druhej svetovej vojny. Stále sú prítomné hrozby, ktoré treba riešiť. Rozdielne názory ľudí nesmú byť prekážkou pri spolupráci, uviedla pri príležitosti 75. výročia SNP prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa jej slov sú stále prítomné hrozby, ktoré treba riešiť. Čaputová dodala, že rozdielne názory ľudí nesmú byť prekážkou pri spolupráci. „Som veľmi poctená tým, že dnes, po sedemdesiatich piatich rokoch od vypuknutia SNP, môžem z tohto miesta poďakovať všetkým, ktorí pred trištvrte storočím našli v sebe toľko sily, odhodlania a odvahy, že so zbraňou v ruke bojovali za spravodlivú a posvätnú vec. V hlbokej úcte sa pred vami skláňam. Riskovali ste svoje životy v boji za zachovanie ľudskosti, za záchranu európskej civilizácie, za svoju vlasť i slobodný život jej obyvateľov. Účastníkom patrí naša vďačná spomienka a nehynúce uznanie za to, čo pre nás všetkých urobili,“ povedala prezidentka. 

​

+6 fotiek

Oslavy 75. výročia SNP v Banskej Bystrici

​

„V Slovenskom národnom povstaní išlo o všetko, čo je nám drahé a vzácne. O právo na život, právo na slobodu, právo na národnú a štátnu existenciu. Tým, že sme ako národ a spoločnosť povstali, bolo naše povstalecké vojsko vyhlásené za súčasť spojeneckých armád. Toto uznanie sme si nevydobyli rečami, ale účasťou našich vojakov v armádach protihitlerovských spojencov, a predovšetkým SNP. Bez neho by sme neboli tým, čím sme – štátom so zakladateľskou protifašistickou a demokratickou tradíciou. Vďaka Povstaniu ju máme zapísanú v našom národnom i štátnom rodnom liste," dodala. Čaputová doplnila, že si želá, aby mali ľudia rovnakú dávku odvahy, ako účastníci SNP.

​

Prečítajte si tiež

Pellegrini: Extrémisti zjemňujú svoju rétoriku, maskujú ju do tradičných hodnôt a vplývajú najmä na mládež

​

„Veľmi si želám, aby sme aj my, tak ako oni, našli v sebe dostatok sily, odvahy i odhodlania na obranu hodnôt demokratického právneho štátu, slobody, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti. V podmienkach, v ktorých tu a teraz žijeme. Bojovali sme v skutočnej vojne a bojovali sme v nej odvážne a obetavo. Keď sa naši historici zamýšľali nad tým, čím bolo naše SNP také výnimočné, dospeli k záveru, že bolo také nielen svojou veľkosťou, ale aj pluralitou. Zapojili sa doň konzervatívni čechoslováci i slovenskí nacionalisti, stúpenci parlamentnej demokracie, sovietskej moci, obdivovatelia Západu aj Východu, katolíci, evanjelici, Rómovia aj Židia. V rozhodujúcej historickej chvíli sa všetci dokázali povzniesť nad to, čo ich rozdeľovalo, dokázali sa dohodnúť, aby sa mohli podieľať na odstránení hlavnej hrozby vtedajšej doby – nacizmu a jeho ríše zla," doplnila.

Prečítajte si tiež

Danko: Aj dnes rastie na Slovensku extrémizmus, ktorý hlása obdobné ideológie ako nacistické Nemecko

​

„Tento odkaz povstania, popri jeho protifašistickom a prodemokratickom charaktere, považujem za najdôležitejší. Pretože, tak ako každá doba, aj tá dnešná, má svoje vážne hrozby. V porovnaní s povstaleckou generáciou máme to šťastie, že dnes sa nemusíme so zbraňou v ruke brániť proti nacistickej mašinérii usilujúcej o svetovládu. Ale klamali by sme samých seba, keby sme nevideli, že hrozby sú tu stále prítomné a že aj teraz, po sedemdesiatich piatich rokoch, naliehavo potrebujeme, aby pluralita nebola prekážkou spolupráce. Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, aby sme mohli spolu žiť a aby sme sa mohli spolupodieľať na budovaní štátu, ktorý bude slúžiť všetkým svojim občanom," uzavrela.

Dnes, 29. augusta, si pripomíname už 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci druhej svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka SNP zaradilo k víťazným krajinám druhej svetovej vojny. Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso.

Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovalo ho odbojové Vojenské ústredie riadené exilovou vládou v Londýne, vytvárajúce povstaleckú armádu (pomenovanú na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedenú generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom, Slovenská národná rada (SNR) a partizánske jednotky.

+9 fotiek

Slovenské národné povstanie. Dôležitý moment našej histórie, za ktorým sa ukrýva mnoho osudov a príbehov

​

V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov. Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali nemeckí nacisti v spolupráci s domácimi kolaborantmi na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale vraždili aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny.

Tieto zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín druhej svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Oblasť medzi Popradom a Kežmarkom bola jedným z miest, kde sa povstanie začalo. Takto vyzerala rekonštrukcia bojov SNP pod Tatrami:

​