Na hrôzy koncentračných táborov nesmieme zabudnúť!

Ženy z koncentračného tábora Ravensbrück sa opäť stretli! Prečo je dôležité obracať pozornosť na hrôzu minulosti, na neľudské vyvražďovanie, genocídu? Je informovanosť o týchto "koncentrovaných hrôzach" dostatočná? <b>Pozrite si VIDEÁ s bývalými väzeňkyňami, ktoré prežili peklo na zemi</b>

Jednu z najväčších hrôz druhej svetovej vojny a zároveň najhorší prejav obludnej nacistickej genocídnej ideológie a politiky predstavujú koncentračné tábory. Na tieto historické omyly nesmieme nikdy zabúdať!

Ženy z koncentračného tábora Ravensbrück sa opäť stretli, aby si pripomenuli spomienky, ktoré sa im navždy vryli do pamäti. Predsedníčka Medzinárodného výboru Ravensbrück Annette Chalut a podpredsedníčka slovenského výboru Eva Bäckerová zdôraznili, že práve takéto stretnutia žien, bývalých väzeňkýň koncentračných táborov, môžu napomôcť udržaniu spomienok.

Obe ženy prežili v Ravensbrücku dlhé mesiace hrôzy, strachu, hladu a zúfalstva. Annette Chalut si tiež pripomenula, ako sa dokázali všetky ženy spojiť. A aj v tomto tkvie odkaz pre súčasnosť.

VIDEO1: O hrôzach Ravensbrücku a živote po ňom hovorí bývalá väzeňkyňa Eva Bäckerová:

VIDEO2: Pani Panovová strávila v Ravensbrücku šesť dlhých ťažkých mesiacov. Označuje sa za večnú optimistku, čo jej pomohlo prežiť. Takýto prístup k životu jej ostal aj po všetkých hrôzach, čo prežila:

VIDEO3: Táto Ukrajinka je jedna z mála žien, ktoré v tábore prežili dlhé dva roky. Pretože deväť mesiacov bola určená dĺžka života pre väzenkyne a ich väznitelia ich museli dodržať. Do tábora vošla ešte ako 17-ročná:

VIDEO4: Žeňa je jedna z ôsmich detí, ktoré ako jediné z narodených v Ravensbrücku prežili:

VIDEO5: Annette Chalut rozpráva o koncentračnom tábore Ravensbrück. Ten vznikol ešte v roku 1939 a bol určený pre mladé ženy pre Hitlera nepohodlné, "nehodiace sa" do spoločnosti. Až v roku 1942 sem začali privážať ženy z Talianska, Grécka, Španielska, Rumunska, Slovenska, Čiech, Írska, Belgicka, Ruska, Bieloruska, Ukrajiny či Poľska:

Prečo si opäť pripomínať krutosť a nezmysel vtedajšej doby? Prečo sa o genocíde vôbec učiť? "Aký je zmysel pripomínať si hrôzu a utrpenie žien, ktoré zahynuli v táboroch? Zmyslom je memento. Upozornenie, že história sa nesmie opakovať," uviedol predseda výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien László Nagy.

Ako ďalej L. Nagy povedal, ešte stále silnejú fašinoidné skupiny ako na Slovensku Slovenská pospolitosť, v Maďarsku Maďarské gardy, v Čechách organizácie demonštrujúce okolo židovského cintorína.

Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič povedal, že "vláda SR presadzuje a bude presadzovať nulovú toleranciu voči akýmkoľvek pokusom spochybňovať fakticky zdokumentované nacistické zločiny a bude podporovať všetky kroky, vrátane právnych, ako to dosiahnuť".

Ravensbrück - "sídlo" smrti pre ženy, ktoré sa nemohli už nikdy vrátiť k svojim blízkym. Ako jediný ženský tábor bol postavený 80 kilometrov severne od Berlína v roku 1938. Tu boli posielané politické väzenkyne, zločinky, prostitútky, Rómky, Židovky či "asociálky". Tábor sa dodnes stal neslávne známym nielen krutými podmienkami života, trestami, ale lekárskymi pokusmi na ženách.

Cez brány Ravensbrücku prešlo celkom asi 130-tisíc žien. Z toho ich zahynulo až vyše 90-tisíc. Po oslobodení tábora sa prvé stretnutie žien uskutočnilo už v roku 1948. Dnes slávi vzniknuté združenie už 60. výročie.