Ako rozpoznať varovné signály depresie? Výnimkou nie sú ani deti

BRATISLAVA / Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná asociácia pre prevenciu samovrážd vyhlásili 10. september za Svetový deň prevencie samovrážd. Vyhlásili ho v roku 2003 a môžu za to desivé čísla. Denne si život vezme približne 3000 ľudí, čo znamená až milión samovrážd ročne.

"Jeseň je typický čas, kedy pribúda pacientov v ambulanciách. Objavujú sa najmä úzkostné a depresívne poruchy," uviedla klinická psychiatrička a psychoterapeutka Soňa Belanská, podľa ktorej to súvisí s fyzikálnymi a prírodnými faktormi, teda s počasím alebo so svetlom. 

Podľa psychiatričky v súčasnosti oproti minulosti čelíme iným výzvam a podľa nej sa zvýšila miera stresu. "Duševných porúch v ambulanciách pribúda. Nielen preto, že máme lepšiu diagnostiku a informovanosť, ale je to vidieť aj na absolútnych číslach," povedala Belanská. 

Prevencia pre zachovanie dobrého duševného stavu

Podľa doktorky Belanskej je dôležité držať sa zásadných a jednoduchých rád. "Je to striedmosť alebo miera vo všetkom. Miera v zabávaní sa, v spaní, v práci, dokonca aj miera v jedení. Vo všetkom čo človek robí by mala byť rozumná miera," spomenula si Belanská na radu z detstva. Človek by mal striedať jednotlivé aktivity a nastaviť si denný režim, v ktorom všetky dôležité veci majú svoje miesto. 

Psychiatrička ale podčiarkuje dôležitú formu prevencie, ktorou je pohyb. Štúdie potvrdili, že pravidelný pohyb má na mozog podobný vplyv ako užívanie antidepresív alebo liekov na podporu činnosti mozgu. "Nehovoriac o tom, že sa pri fyzickom pohybe vyplavujú hormóny šťastia a človek má pocit dobre vykonanej práce," povedala Belanská. 

Ako spozorovať príznaky?

"Myslím, že vždy, keď ide o zmenu zdravia, či už duševného alebo telesného, niečo sa zmení. Týka sa to aj ľudí, ktorí začnú mať psychické problémy. Či ide o vážne alebo o menej vážne problémy, to nech posúdi odborník, no to, že sa vôbec niečo deje si môže všimnúť aj okolie," uviedla Belanská. Podľa nej začne človek možno inak komunikovať, o niektorých témach prestane hovoriť úplne alebo naopak, začne otvárať témy, ktoré nikdy predtým nerozoberal. 

Príznaky zvyknú byť aj naoko zjavné. Človek, ktorý má depresie alebo uvažuje o samovražde sa začne inak obliekať, prestane o seba dbať a prestane sa venovať veciam, ktoré dovtedy robil rád. Je tiež možné, že prestane chodiť medzi ľudí. Zmeny sa týkajú aj základných životných funkcií. "V priebehu krátkeho času môže náhle schudnúť alebo pribrať, prestane spávať či nemá mimiku. Vtedy si to všimneme a musíme sa ho opýtať, či sa s ním niečo deje," uviedla psychiatrička Belanská. 

Typické pre depresívnych pacientov býva aj to, že často dávajú odpoveď "neviem". Často cítia aj oni, že sa s nimi niečo deje, no spočiatku ani nemusia vedieť čo to je. 

Depresie u detí nie sú výnimkou

Depresie a úzkosti sa týkajú aj detí. "Je možné, že práve u detí, tým, že majú školské povinnosti, sa viac zapájajú tie sociologické faktory. Téma samovražedných pokusov u detí je vážna téma, ktorá nie je nejako zriedkavá. Pokusy o sebaublíženie sú u detí pomerne časté a vždy im treba venovať veľkú pozornosť. U detí majú často charakter "Help me", teda, všimni si ma, pomôž mi," uviedla psychiatrička. 

Keď sa dieťa akokoľvek snaží o sebapoškodenie alebo ublíženie, treba byť na pozore a venovať mu zvýšenú pozornosť. "Nemôžeme si myslieť, že ak majú vyplnení školský čas aj poobedný čas, tak sa im už netreba venovať. Stále sú to naše deti a majú svoje emocionálne potreby," dodala Belanská. Psychológovia i psychiatri sa často stretávajú s tým, že rodičia venujú pozornosť len tomu, čo je dobré, no na to zlé zabúdajú. S deťmi sa pritom treba často a veľa rozprávať, nevynímajúc nepríjemné témy. 

​

​