Infekčné choroby nemusíte hlásiť zamestnávateľovi, hovorí zákon

BRATISLAVA / Okrem troch potvrdených prípadov osýpok, trápi Bratislavu aj stále neutíchajúci problém so šírením žltačky typu A.

Denník SME pred niekoľkými dňami informoval, že nákazu potvrdili aj u učiteľky v materskej škole v bratislavskej mestskej časti Vajnory. Krátko predtým žltačku diagnostikovali jej manželovi. Učiteľka ale o tom, že je pod dohľadom lekára, pretože je vysoko pravdepodobné, že sa vírusom nakazila tiež, riaditeľku neinformovala. Vedenie materskej školy sa to dozvedelo až po tom, keď skončila v nemocnici.

Netýka sa to len učiteliek v školách a škôlkach, ale aj lekárov, sestier, zdravotníkov a záchranárov, ale aj pekárov, mäsiarov, či predavačov v potravinách, ktorých rukami prejde jedlo pre stovky iných ľudí. Tu je riziko nákazy extrémne vysoké. "Pri vysoko infekčných ochoreniach ako sú osýpky úrad môže informovať zamestnávateľa a povedať mu, aké opatrenia vykonať," povedala Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva. 

Žltačka typu A sa nepovažuje za vysoko infekčné ochorenie, pretože sa neprenáša vzduchom, ale kontaktom. Podľa nášho zákona teda úrad ani človek, ktorý je sledovaný lekármi, nemusí o tejto skutočnosti informovať v podstate nikoho. Iba svojho ošetrujúceho lekára. V prípade rizikových profesií, ako je napríklad práca v potravinárskom priemysle, zariadeniach hromadného stravovania, alebo pri zdravotníckom personále, ako sú sestry, lekári, či záchranári, ale môže úrad zasiahnuť inak.

"Zákaz vykonávať vysoko rizikové činnosti, ako je napríklad práca s jedlom. Po uplynutí inkubačnej doby sa tieto opatrenia zrušia," hovorí Drobová. Úrad túto možnosť v minulosti využil už niekoľkokrát. Posledný medializovaný prípad sa odohral v Komárne, keď hygienici zakázali činnosť mužovi, ktorý bezdomovcom rozdával teplé jedlo. Bolo to tiež kvôli žltačke.

Napriek tomu, že v Komárne poskytovali teplé jedlo cirkevné aj civilné organizácie, záujemcov o teplé jedlo a šatstvo tu pribúdalo. Prichádzali nielen bezdomovci, ale aj ľudia zo sociálne slabých vrstiev. "Prišiel telefonát z hygieny, že na základe čoho, či mám oprávnenie kŕmiť týchto ľudí, nejaké preukazy, alebo čo to tam bolo," uvádza organizátor dobročinnej akcie Spod nadjazdu Marián Markovič. 

"U osoby, ktorá podávala pokrmy existuje dôvodné podozrenie na prenosné ochorenie, na základe hlásenia pozitívnych laboratórnych výsledkov,"  tvrdí riaditeľka RUVZ v Komárne Andrea Kološová. To či ľudia, u ktorých je dôvodné podozrenie na to, že sa mohli nakaziť hepatitídou typu A, informujú svojho zamestnávateľa alebo nie, je teda iba na ich osobnom rozhodnutí. Ak to úrad nevyhodnotí ako veľmi vážnu hrozbu, nadriadení sa to dozvedia až po uplynutí inkubačnej doby, keď sa choroba naplno prejaví. Tak ako bolo v materskej škole v bratislavských Vajnoroch.

​