Čo sa deje s mozgom počas meditácie? Vedcov prekvapilo, ako rýchlo reaguje

Mozog reaguje už po niekoľkých minútach

Mnohí ľudia majú pri meditácii problém vydržať v pokoji. Len čo zatvoria oči a pokúsia sa sústrediť, začnú im hlavou prechádzať najrôznejšie myšlienky. Výskum, o ktorom informovala CNN, však naznačuje, že aj pomerne krátka meditácia môže ovplyvniť elektrickú aktivitu mozgu. Vedci zaznamenali zmeny už počas prvých minút. Výraznejšie sa prejavili približne po siedmich minútach a podľa výskumníkov pretrvávali aj počas pätnásťminútového pozorovania. „Pozorujeme, že tento vrchol pretrváva až do 15 minút,“ vysvetlil Balachundhar Subramaniam, profesor anestéziológie na Harvardovej lekárskej fakulte, ktorý sa podieľal na vedení štúdie publikovanej v odbornom časopise Mindfulness.

Vedci sledovali mozgovú aktivitu 103 ľudí

Do výskumu sa zapojilo 103 dospelých s rôznymi skúsenosťami s meditáciou. Boli medzi nimi začiatočníci aj ľudia, ktorí meditovali pravidelne. Účastníci mali zatvorené oči a sústredili sa na vlastné dýchanie. Výskumníci pritom sledovali elektrickú aktivitu ich mozgu pomocou elektroencefalografie (EEG), ktorá zaznamenáva mozgové vlny prostredníctvom elektród umiestnených na hlave. 

Počas meditácie sa zvýšila aktivita niekoľkých typov mozgových vĺn vrátane alfa, theta a beta-1. Tieto zmeny výskumníci spájajú s pokojnejším stavom mysle, vnútornou pozornosťou a sústredením. Naopak, aktivita niektorých ďalších vĺn, konkrétne delta a gama-1, poklesla. Vedci to interpretujú ako možný prejav menšej ospalosti a obmedzenia blúdenia myšlienok. Aktivita vĺn beta-2 sa výraznejšie nezmenila.

Pokojnejšia myseľ, ale bez straty pozornosti

Zaujímavým zistením bolo, že mozog sa počas meditácie nielen upokojoval, ale zároveň vykazoval známky zvýšenej pozornosti. Podľa Subramaniama môže súčasné zvýšenie aktivity vĺn theta a alfa súvisieť s väčším zameraním na vlastné vnútorné prežívanie. Nárast aktivity beta-1 zase výskumníci spájajú so stavom, ktorý označujú ako uvoľnenú bdelosť. Človek sa v ňom dokáže sústrediť bez výrazného napätia. Výskum zároveň ukázal, že skúsení meditujúci vykazovali pri niektorých mozgových vlnách výraznejšie zmeny než začiatočníci. To podľa vedcov naznačuje, že pravidelná prax môže ovplyvňovať spôsob, akým mozog počas meditácie reaguje.

Prečítajte si tiež

Vedeli ste, čo dokáže 3-minútová MEDITÁCIA ? Zbaví vás stresu, nadváhy a spomalí starnutie

​Prečo môže meditácia pomáhať?

Predchádzajúce výskumy naznačili, že meditácia môže prispievať k zmierňovaniu úzkosti, zvládaniu stresu, tlmeniu bolesti či zlepšovaniu kvality spánku. Nová štúdia ponúka bližší pohľad na to, čo sa počas meditácie odohráva v mozgu. Sama osebe však nedokazuje, že niekoľkominútová meditácia automaticky prinesie všetky spomínané zdravotné účinky. Neurovedec Ignacio Saez z Icahnovej lekárskej fakulty pri nemocnici Mount Sinai, ktorý sa na výskume nepodieľal, vysvetlil, že zmeny mozgových vĺn sú pri meditácii očakávateľné. Keď človek presmeruje pozornosť od bežného prúdu myšlienok na vedomé sledovanie dychu, mozog podľa neho začne inak využívať svoje zdroje. Viac sa zameriava na pozornosť, sebapozorovanie a reguláciu emócií. Saez však upozornil, že samotné zmeny mozgových vĺn nemožno považovať za priamy ukazovateľ zlepšenia zdravia. Pomáhajú predovšetkým pochopiť, ako meditácia ovplyvňuje fungovanie mozgu.

Ako začať, keď ste nikdy nemeditovali?

Podľa Subramaniama ľudí od meditácie často odrádzajú dve veci. Majú pocit, že na ňu nemajú dostatok času, alebo sa nedokážu zbaviť neustáleho prúdu myšlienok. Výsledky štúdie však naznačujú, že na zaznamenanie zmien v mozgovej aktivite môže stačiť niekoľko minút sústredenia na dýchanie. Začiatočníkom odborník odporúča meditáciu s hlasovým sprievodcom, pri ktorej človek postupuje podľa jednoduchých pokynov. Ak sa jej venuje pravidelne približne štyri až šesť týždňov, môže sa podľa neho postupne stať prirodzenou súčasťou každodenného režimu. Dôležité pritom nie je za každú cenu zastaviť všetky myšlienky. Podstatou skúmanej techniky bolo pokojne sledovať vlastné dýchanie a opakovane k nemu vracať pozornosť. Výsledky výskumu tak naznačujú, že aj krátka chvíľa vedomého sústredenia môže merateľne ovplyvniť aktuálny stav mozgu. Na potvrdenie dlhodobých zdravotných účinkov však treba rozlišovať medzi okamžitými zmenami mozgovej aktivity a výsledkami dlhodobej meditačnej praxe.