Po viac ako sto rokoch odhalili totožnosť vojakov z prvej svetovej vojny. Pomohol aj snubný prsteň

Austrálska vláda v stredu (11. 11.), pri príležitosti Dňa spomienky na vojnových veteránov, oznámila identifikáciu jedenástich vojakov, ktorí zahynuli počas prvej svetovej vojny vo Francúzsku a Belgicku. Ako informovala austrálska stanica ABC News, totožnosť mužov sa podarilo potvrdiť vďaka rozsiahlemu historickému a archeologickému výskumu, analýzam DNA a spolupráci s potomkami padlých.

Do pátrania sa zapojil špecializovaný tím austrálskej armády, Úrad pre austrálske vojnové hroby, Komisia vojnových hrobov Commonwealthu, francúzske úrady aj nezávislí výskumníci. Doteraz boli všetci jedenásti muži vedení ako neznámi vojaci. Ich mená sa teraz po prvý raz po viac ako storočí vrátia na miesta posledného odpočinku.

Prečítajte si tiež

Konflikt, ktorý si vyžiadal milióny obetí: 11. november je Dňom červených makov

Na uniforme mal svoje meno, napriek tomu zostal neznámym vojakom

Jedným z identifikovaných je poručík Andrew Anderson, ktorý zahynul 20. septembra 1917 počas bitky pri Meninskej ceste neďaleko belgického mesta Ypres. Mal iba 23 rokov. Jeho spolubojovníci ho po smrti pochovali priamo na bojisku pri obci Westhoek. Podľa dobového svedectva sa jeho hrob nachádzal pri ceste a označoval ho jednoduchý drevený kríž. V marci 1919 objavili neďaleko tohto miesta pozostatky neznámeho austrálskeho vojaka. Previezli ich na vojnový cintorín Hooge Crater Cemetery, kde ich opätovne pochovali.

Prečítajte si tiež

Boje vystriedali oslavy v uliciach. Pred 108 rokmi svet vítal koniec prvej svetovej vojny

V dobových záznamoch sa pritom nachádzala poznámka, ktorá mohla naznačovať jeho totožnosť. Na košeli zosnulého bolo podľa dokumentu uvedené meno Anderson. Napriek tomu sa v tom čase nepodarilo potvrdiť, komu pozostatky patrili. Zlom nastal až o viac ako sto rokov neskôr. Nezávislá výskumníčka pri skúmaní historických dokumentov objavila možnú súvislosť medzi neznámym vojakom a poručíkom Andersonom.

V roku 2020 svoje zistenia odovzdala odborníkom, ktorí začali podrobné preverovanie. Porovnávali svedecké výpovede, dobové záznamy o pohrebe aj informácie o neskoršom náleze pozostatkov. Napokon sa podarilo potvrdiť, že vojak pochovaný pod náhrobným kameňom bez mena bol skutočne Andrew Anderson.

Andrew Anderson

Australian Goverment Defence

Jeho príbuzným je austrálsky minister obrany

Odhalenie Andersonovej totožnosti má aj osobný rozmer pre austrálskeho ministra obrany a vicepremiéra Richarda Marlesa. Padlý poručík bol totiž jeho prastrýkom. „Tak ako mnohé austrálske rodiny, aj my sme si celé generácie odovzdávali príbeh príbuzného, ktorý slúžil svojej krajine a nikdy sa nevrátil domov,“ uviedol Marles. Minister priznal, že rodina viac ako sto rokov nevedela, kde Andrew Anderson odpočíva. „Vedieť, kde teraz leží, a vidieť, že je identifikovaný svojím menom, má pre našu rodinu nesmierny význam,“ povedal.

V rozhovore pre ABC News Breakfast minister priblížil aj ďalšie detaily. Anderson vstúpil do armády ako 19-ročný so súhlasom rodičov. Postupne sa vypracoval z radového vojaka na dôstojníka. Zahynul necelé dva týždne po povýšení na poručíka. Marles zároveň vysvetlil, že v prípade jeho príbuzného nezohrala rozhodujúcu úlohu DNA, ale precízne porovnávanie historických dokumentov. Na budúci rok by sa mal uskutočniť slávnostný obrad, počas ktorého náhrobný kameň neznámeho vojaka nahradia kameňom s Andersonovým menom.

+6 fotiek

Identifikovaní vojaci z prvej svetovej vojny

Snubný prsteň prezradil, komu patrili pozostatky

Mimoriadne dojímavý je aj príbeh vojaka Jamesa Campbella, ktorý slúžil v zdravotníckej jednotke austrálskej armády. Zahynul 5. mája 1917 počas druhej bitky pri Bullecourte na severe Francúzska. Delostrelecký granát zasiahol zdravotnícke stanovište umiestnené v železničnom záreze. Campbell a ďalší traja vojaci prišli o život. Pozostatky štvorice objavili počas archeologických vykopávok v apríli 2025.

Pri identifikácii Campbella sa ukázal ako mimoriadne dôležitý drobný osobný predmet. Na jeho ruke našli snubný prsteň s vyrytým menom Clarice. Práve tak sa volala jeho manželka.

Campbellov prasynovec James Walsh uviedol, že o existencii svojho prastrýka pred začiatkom vyšetrovania vôbec nevedel. Rodina sa o ňom dozvedela až vtedy, keď ju kontaktovali odborníci hľadajúci príbuzných na porovnanie DNA. „Boli tam štyri telá, ale nevedeli, ktoré komu patrí. Výnimkou bol môj prastrýko, pretože mal na prste prsteň,“ vysvetlil Walsh.

James Campbell,

Australian Goverment Defence

Vdova mu pred 108 rokmi venovala spomienku v novinách

Pri pátraní po Campbellovom osude sa výskumníkom podarilo objaviť aj ďalšie historické dokumenty. Medzi nimi boli poznámky vojenského duchovného, ktorý štvoricu vojakov pochoval. Jeho záznamy pomohli určiť miesto, kde sa ich pozostatky nachádzali. Výskumníci zároveň našli spomienkový oznam, ktorý Campbellova manželka Clarice uverejnila v roku 1918 v austrálskych novinách The Age.

James Walsh teraz navrhol, aby sa slová, ktorými Clarice pred viac ako storočím spomínala na svojho manžela, objavili na jeho náhrobnom kameni. Campbella by mali opätovne pochovať 5. mája 2027, teda presne 110 rokov po jeho smrti.

Prečítajte si tiež

Vo vojne na Ukrajine už zahynulo pol milióna Rusov

Štyria zdravotníci zahynuli pri jednom delostreleckom útoku

Ďalšie podrobnosti zverejnilo aj austrálske ministerstvo obrany v oficiálnom oznámení z 11. novembra. Potvrdilo, že spolu s Jamesom Campbellom sa podarilo identifikovať aj troch ďalších príslušníkov rovnakej zdravotníckej jednotky. Išlo o desiatnika Harryho Maitlanda Whiteoaka, vojaka Georgea Labana Lupsona a slobodníka Alexandra Josepha Jacka. Všetci štyria zahynuli 5. mája 1917, keď delostrelecký granát zasiahol ich zdravotnícke stanovište. Identifikácia tak objasnila osudy mužov, ktorí spolu zahynuli pri jednom útoku a ktorých pozostatky zostávali viac ako storočie neidentifikované.

Okrem nich sa podarilo určiť totožnosť ďalších šiestich vojakov. Boli nimi Roy Hawkins, Charles Henry Nicholls, Howard Victor Morey, John Maher Lyons, James Albert McMichael a Thomas Easton. Zahynuli počas rôznych bojových operácií v rokoch 1916 až 1918 na území Francúzska a Belgicka.

„Konečne prinášame odpovede rodinám“

Austrálsky minister pre záležitosti veteránov Matt Keogh zdôraznil, že za úspechom stojí dlhoročná práca historikov, archeológov, forenzných špecialistov a rodinných príslušníkov.

Prečítajte si tiež

Prečo sa fašizmus dokázal šíriť? Historik hovorí o frustrácii, propagande aj strachu

Podľa jeho slov identifikácia vojakov prináša odpovede rodinám, ktoré niekoľko generácií nepoznali miesto posledného odpočinku svojich blízkych. „Identifikácia týchto vojakov, ktorí zahynuli vo Francúzsku a Belgicku, poskytne dlho očakávané odpovede rodinám, ktoré celé generácie žili v neistote,“ uviedol Keogh. Pripomenul tiež, že pátranie po neznámych vojakoch pokračuje aj viac ako sto rokov po skončení prvej svetovej vojny. „Naše odhodlanie pokračovať v tejto práci je najvyšším vyjadrením nadčasového odkazu: Nikdy nezabudneme,“ dodal.

Oznámenie prišlo symbolicky 11. novembra, keď si Austrália pripomína 108. výročie uzavretia prímeria, ktorým sa v roku 1918 skončili boje prvej svetovej vojny.

ARCHÍV: Prvá svetová vojna v digitálnej podobe (31.05.2017):