Každému druhému človeku hrozí kybernetický útok. Expert varuje pred častou chybou

O rastúcom nebezpečenstve kybernetických útokov informuje portál Euronews, ktorý sa rozprával s etickým hackerom Marcom Di Filippom zo spoločnosti Whitelisthackers. Jeho úlohou je vyhľadávať bezpečnostné slabiny v počítačových systémoch skôr, než ich zneužijú kybernetickí zločinci.

Podľa odborníka sa situácia v poslednom období výrazne zhoršila. „Za posledné dva týždne sme zaznamenali mimoriadnu koncentráciu závažných prípadov, s akou sme sa v minulosti nestretli ani za celý rok,“ upozornil.

Hackeri sa v poslednom čase zamerali napríklad na chladiace systémy supermarketov či služby súvisiace s darovaním krvi. V dôsledku narušenia chladenia sa časť darovanej krvi stala nepoužiteľnou.

Stačilo jedno kliknutie a unikli milióny dokumentov

Jedným z najvýraznejších prípadov bol kybernetický útok na štátnu počítačovú sieť Berlína v auguste 2026. Útočníci požadovali výkupné vo výške 30 bitcoinov, čo predstavovalo približne dva milióny eur.

Berlínsky senát však odmietol zaplatiť. Následne sa na darknete objavilo približne 1,4 milióna dôverných súborov.

Podľa Di Filippa pritom útoku bolo možné zabrániť. Hackerská skupina Rhysida využila nepozornosť jedného z používateľov prostredníctvom metódy označovanej ako ClickFix.

„Obeť bola nalákaná na webovú stránku, kde mala potvrdiť, že je človek. Ľudia takéto overovanie poznajú, napríklad keď musia zadávať čísla, skladať obrázky alebo vyriešiť matematický príklad,“ vysvetlil odborník.

V tomto prípade však stránka požadovala, aby používateľ stlačil konkrétnu kombináciu klávesov, vložil príkaz a potvrdil ho klávesom Enter. Tým útočníkom nevedomky umožnil prístup do systému.

Podľa experta však nebola problémom iba samotná nepozornosť. Používateľ totiž disponoval oprávneniami, ktoré mu umožnili vykonať príkaz s takými závažnými následkami.

Prečítajte si tiež

Polícia varuje pred falošnými nedoplatkami. Jedno kliknutie vás môže vyjsť draho

Každý druhý človek môže byť ohrozený

Di Filippo upozorňuje, že ľudia riziko kybernetických útokov stále podceňujú. Podľa jeho odhadu je pravdepodobnosť, že sa človek stane obeťou hackerského útoku, až jedna ku dvom.

Pre porovnanie uvádza, že pravdepodobnosť zásahu bleskom je podľa neho približne jedna ku 200-tisíc.

Problém vidí aj v tom, že moderné technológie sa vyvíjajú predovšetkým s dôrazom na pohodlie používateľov, zatiaľ čo ich bezpečnosť nie vždy dostáva rovnakú pozornosť.

Príkladom sú inteligentné domácnosti, v ktorých možno na diaľku ovládať osvetlenie či kúrenie. Podobne fungujú aj chladiace zariadenia v supermarketoch, ktoré sú pripojené na internet a umožňujú centrálne riadenie.

Hoci takéto riešenia uľahčujú každodenný život, zároveň vytvárajú nové možnosti pre útočníkov.

„Práve tu máme dnes nedostatky vo vzdelávaní. A tým myslím nás všetkých, ktorí sme sa nikdy nenaučili rozpoznávať tieto nebezpečenstvá,“ uviedol Di Filippo.

Podvodníkom môže stačiť aj správa v mobile

Odborníci upozorňujú aj na nebezpečenstvo podvodných správ, ktoré sa šíria prostredníctvom SMS alebo komunikačných aplikácií.

V niektorých prípadoch stačí otvoriť odkaz a následne vykonať požadované overenie identity. Používateľ tak môže nevedomky umožniť útočníkom pripojiť ďalšie zariadenie k svojmu účtu.

Takáto metóda sa označuje ako „ghost pairing“. Útočníci sa prostredníctvom nej môžu dostať k súkromným správam, fotografiám, videám či kontaktom.

Nemecký Spolkový úrad pre bezpečnosť informačných technológií (BSI) pred týmto spôsobom útoku varoval už začiatkom roka.

Ľuďom odporúča dôkladne preverovať prichádzajúce správy a využívať bezpečnostné nástroje, ako je dvojfaktorové overovanie.

Podľa Di Filippa je pritom nevyhnutné zlepšovať informovanosť verejnosti. Ako príklad uviedol Indiu, kde sa s upozorneniami na kybernetickú kriminalitu stretáva aj vo verejnej doprave.

Prečítajte si tiež

Pred Black Friday pribúdajú internetové podvody. NBÚ upozorňuje na falošné e-shopy

Za väčšinou útokov stojí aj ľudská chyba

Podľa skúseností Di Filippa zohráva ľudský faktor úlohu približne pri 80 až 95 percentách kybernetických útokov.

Útočníci pritom neustále hľadajú nové spôsoby, ako zneužiť nedostatočné zabezpečenie zariadení.

Ak napríklad odhalia slabinu v konkrétnom modeli chladiaceho zariadenia, môžu následne vyhľadávať ďalšie spoločnosti, ktoré používajú rovnaký systém. Jediná bezpečnostná chyba tak môže viesť k sérii ďalších útokov.

„Každý deň sa objavujú nové prístupy a nápady na útoky,“ upozornil odborník.

Zdôraznil, že samotné technické zabezpečenie nestačí. Dôležitú úlohu zohráva aj vzdelávanie používateľov a schopnosť rozpoznávať podozrivé situácie.

Etickí hackeri hľadajú chyby skôr než zločinci

Marco Di Filippo sa profesionálne venuje takzvanému etickému hackingu. Na rozdiel od kybernetických zločincov pracujú etickí hackeri so súhlasom spoločností, ktoré si ich najímajú na preverenie bezpečnosti svojich systémov.

„V konečnom dôsledku sa snažíme napadnúť infraštruktúru alebo nájsť chyby v softvéri či zariadeniach. Používame pritom rovnaké nástroje ako skutoční kybernetickí zločinci,“ vysvetlil.

Rozdiel je podľa neho v samotnom cieli. Etickí hackeri chcú slabiny odhaliť a pomôcť ich odstrániť ešte predtým, ako ich niekto zneužije.

Podľa Di Filippa jeho tím pri bezpečnostných testoch vždy nejakú zraniteľnosť nájde. Výsledkom práce môže byť až 400-stranová správa s podrobným opisom zistených nedostatkov.

O chybách následne informujú výrobcov zariadení alebo prevádzkovateľov systémov, aby ich mohli opraviť. Niektoré bezpečnostné zraniteľnosti, napríklad v zariadeniach iPhone, môžu mať hodnotu niekoľkých miliónov eur.

Prečítajte si tiež

Od chladničiek až po elektrárne: Odborníci priblížili, čo všetko môžu hackeri napadnúť

Kybernetické útoky spôsobujú miliardové škody

Rozsah kybernetickej kriminality ukazujú aj údaje nemeckého Spolkového kriminálneho úradu. Podľa jeho správy o počítačovej kriminalite dosiahli v roku 2025 ekonomické škody 202,4 miliardy eur.

Di Filippo pripomenul aj prípad spred približne desiatich rokov, keď útočníci podľa jeho slov dokázali z banky odcudziť 1,2 miliardy eur.

Príčinou malo byť nedostatočné zabezpečenie komunikácie medzi dvoma pracoviskami banky. Tie boli prepojené rádiovým spojom bez šifrovania, čo útočníkom umožnilo preniknúť do jej systémov.

Odborník preto zdôrazňuje, že bezpečnosť musí byť súčasťou fungovania každej organizácie. Technológie síce dokážu znížiť riziko útokov, bez obozretnosti používateľov však podľa neho nikdy nebudú dostatočnou ochranou.