Nie každý Slovák si dopraje obed každý deň. Prieskum odhalil prekvapivé rozdiely

„Najčastejšie míňam na oblečenie a na potraviny,“ uviedla jedna z opýtaných. „Školské potreby, oblečenie, domácnosť, strava a tak,“ uviedla ďalšia z opýtaných. „Na bývanie, stravu a život,“ doplnil ďalší z opýtaných.

Nie všetci Slováci obedujú pravidelne

Z prieskumu agentúry AKO pre Asociáciu moderných benefitov vyplynulo aj to, koľko pracujúcich obeduje pravidelne. Väčšina opýtaných obeduje každý deň a asi 16 percent len raz za tri až štyri dni.

„Je veľké množstvo ľudí, ktorí majú dva-tri obedy týždenne, čo asi nie je úplne v poriadku,“ uviedol Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO.

Zaujímavosťou prieskumu je to, že údaje sú rozdelené aj podľa toho, akú politickú stranu Slováci volia.

„Paradoxne PS, SaS, KDH, ako keby voliči opozície obedujú častejšie. Smer, Republika obedujú oveľa menej. Chápem, že Smer má veľa voličov v dôchodkovom veku, tí už v práci samozrejme neobedujú, keďže nepracujú. Skôr naviazané na príjmy,“ doplnil Václav Hřích.

Prečítajte si tiež

Ak ste si kúpili telefón, máte sa finančne dobre? Dáta ukazujú, že Slovensko je na chvoste Únie

Ceny v reštauráciách rastú

Stále platí aj to, že obed v reštaurácii alebo donášku si dnes mnohí nemôžu dovoliť.

„Polovica ľudí obedy nosí z domu,“ potvrdil Hřích.

„Za leto nám tieto ceny v reštauráciách narástli skoro o viac ako 5 percent. Preto sa aj mení výška stravného,“ uviedol Juraj Králik, výkonný riaditeľ Asociácie moderných benefitov.

Od decembra to budú štyri eurá a päť centov. Táto suma platí v prípade, ak vám peniaze zamestnávateľ pošle na účet. No v prípade gastrolístkov je suma o niečo vyššia.

„Hotovosť využíva viacej ľudí, ako využívajú stravovacie karty. Stravovacie karty sú obmedzené iba na nákup potravín a jedla,“ vysvetlil Králik.

Ľudia žiadajú väčšiu podporu

Na jedlo minieme mesačne v priemere 270 eur. No a podľa opýtaných práve to je jedna z položiek, na ktorú by mal štát pravidelne prispievať.

„Samozrejme, bývanie, lebo to je najväčší náklad. Potom by ľudia chceli príspevok práve na to, aby sa mohli stravovať a následne na lieky,“ uzavrel Hřích.