Tajné zábery zo studenej vojny odhalili alarmujúcu zmenu. Hrozí nedostatok vody

Výskumníci z čínskej Central South University analyzovali historické satelitné zábery a porovnali ich s novšími údajmi. Podarilo sa im tak zrekonštruovať vývoj ľadovcov vo vysokohorských oblastiach Ázie od roku 1975 do roku 2013.

Ako informuje portál Earth.com, výsledky štúdie publikovanej vo vedeckom časopise National Science Review ukázali, že ľadovce v tomto regióne strácali po roku 2000 ľad výrazne rýchlejšie než v predchádzajúcich desaťročiach.

Tajné špionážne snímky pomohli vedcom

Vysokohorská Ázia zahŕňa Tibetskú náhornú plošinu a okolité pohoria vrátane Himalájí, Karakoramu, Kunlunu, Ťanšanu a Hindúkuša. Táto oblasť obsahuje najväčšie množstvo ľadovcového ľadu mimo polárnych oblastí.

Práve tieto ľadovce zásobujú vodou významné ázijské rieky, ako sú Indus, Ganga, Brahmaputra či Jang-c'-ťiang. Voda z topiaceho sa ľadu je mimoriadne dôležitá najmä počas obdobia sucha, keď je málo zrážok a zásoby sezónneho snehu sa už vyčerpali.

Vedci však dlhodobo čelili problému. Väčšina dostupných satelitných záznamov pochádzala až z obdobia okolo roku 2000. Chýbali tak údaje, ktoré by umožnili presnejšie porovnať súčasné zmeny s predchádzajúcimi desaťročiami.

Riešenie napokon našli v archívnych materiáloch z čias studenej vojny.

Americké prieskumné družice KH-9 v rokoch 1973 až 1980 fotografovali rozsiahle oblasti strednej Ázie. Tieto snímky boli pôvodne tajné, no neskôr ich odtajnili.

Výskumníci ich využili na vytvorenie 145 digitálnych modelov nadmorskej výšky ľadovcových oblastí. Historické údaje následne porovnali so satelitnými meraniami z rokov 2000 až 2015.

Prečítajte si tiež

Z ľadovca zostala len holá skala. Slovinsko smúti za symbolom svojej identity

Topenie ľadovcov sa zrýchlilo o 54 percent

Výsledky ukázali výrazný rozdiel medzi dvoma skúmanými obdobiami.

V rokoch 1975 až 2000 strácali ľadovce v priemere približne 12,8 miliardy kubických metrov vody ročne. Po roku 2000 sa však situácia zhoršila.

V období rokov 2000 až 2013 dosiahli priemerné ročné straty približne 19,7 miliardy kubických metrov. Tempo úbytku ľadu sa tak zvýšilo o 54 percent.

Vedci zároveň zistili, že ľadovce sa nesprávali vo všetkých oblastiach rovnako.

V skoršom období zaznamenali najvýraznejšie straty v pohorí Gangdise. Po roku 2000 sa však najväčšie zrýchlenie topenia prejavilo v pohorí Hengduan, západných Himalájach a oblasti Nyainqentanglha.

V niektorých lokalitách boli úbytky mimoriadne výrazné. Napríklad v pohorí Gangdise dosahovalo stenčovanie ľadovcov až 0,65 metra vodného ekvivalentu ročne.

Nie všetky ľadovce sa zmenšujú

Výskum však priniesol aj prekvapivé zistenie. Kým väčšina sledovaných oblastí zaznamenala výrazné straty ľadu, niektoré ľadovce zostali pomerne stabilné.

Ide najmä o pohoria Karakoram a západný Kunlun. V druhom prípade sa množstvo ľadu takmer nemenilo, zatiaľ čo v niektorých častiach Karakoramu dokonca mierne pribúdalo.

Tento jav je známy ako karakoramská anomália. Vedci sa domnievajú, že oblasť relatívnej stability môže byť rozsiahlejšia, než sa pôvodne predpokladalo.

Podobné výsledky totiž zaznamenali aj pri južnom okraji Tarimskej panvy.

Rozdiely medzi jednotlivými oblasťami môžu podľa výskumníkov súvisieť s odlišnými klimatickými podmienkami.

Na západe ovplyvňujú vývoj ľadovcov najmä letné teploty a dažďové zrážky. Vo východných a južných oblastiach, ktoré sú výraznejšie ovplyvnené monzúnmi, zohrávajú významnú úlohu snehové zrážky a rastúce teploty.

Prečítajte si tiež

Švajčiarske ľadovce sa topia alarmujúcim tempom. Do konca storočia môžu takmer zmiznúť

Milióny ľudí môžu v budúcnosti pocítiť nedostatok vody

Vedci upozorňujú, že zrýchlené topenie ľadovcov môže mať v budúcnosti vážne následky pre obyvateľov rozsiahlych oblastí Ázie.

Voda z horských ľadovcov je totiž nevyhnutná nielen na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, ale aj na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy či výrobu elektrickej energie.

Keď sa ľadovce začnú topiť intenzívnejšie, množstvo vody v riekach sa môže spočiatku zvýšiť. Tento efekt je však len dočasný.

Postupne sa totiž zásoby ľadu zmenšujú a množstvo vody pritekajúcej do riek môže začať klesať.

Podľa odborníkov už niektoré povodia v Himalájach mohli prekročiť bod, keď voda z topenia ľadovcov dosahovala svoje maximum.

To znamená, že v budúcnosti môže byť počas suchých období vody čoraz menej.

Historické zábery odhalili rozsah zmien

Význam nového výskumu spočíva predovšetkým v tom, že vedcom umožnil pozrieť sa na vývoj ľadovcov v oveľa dlhšom časovom horizonte.

Predchádzajúce štúdie často využívali rozdielne satelitné systémy a postupy, čo komplikovalo priame porovnávanie výsledkov.

Nový výskum však použil jednotnú metodiku na spracovanie údajov z viacerých desaťročí.

Autori štúdie preto vyzývajú na dôkladnejšie sledovanie najohrozenejších horských oblastí. Včasné odhalenie nezvyčajných zmien by mohlo pomôcť lepšie pripraviť jednotlivé regióny na budúce problémy so zásobovaním vodou.

Odtajnené zábery zo studenej vojny tak dnes poskytujú vedcom dôležité informácie o tom, ako rýchlo sa mení prírodné prostredie a aké dôsledky môžu tieto zmeny priniesť.