Normálna telesná teplota nemusí byť 37 stupňov. Nové výskumy ukazujú nižšie hodnoty

Keď nemecký lekár Carl Wunderlich v 60. rokoch 19. storočia skúmal telesnú teplotu svojich pacientov, snažil sa vyriešiť dôležitú medicínsku otázku. Chcel zistiť, či je horúčka samostatným ochorením, alebo príznakom iného zdravotného problému. Počas 15 rokov zhromaždil viac ako milión meraní telesnej teploty približne 25-tisíc pacientov rôzneho veku a pohlavia. Teplotu meral v podpazuší, pričom dospel k priemernej hodnote 37 stupňov Celzia. Práve tento údaj sa postupne stal všeobecne uznávanou hranicou normálnej telesnej teploty. Hodnoty nad 38 stupňov sa začali považovať za prejav horúčky. Novšie výskumy však naznačujú, že priemerná telesná teplota človeka sa odvtedy zmenila.

Ľudia sú dnes chladnejší než ich predkovia

Výskumníci zo Stanfordskej univerzity pod vedením lekárky Julie Parsonnetovej analyzovali tri rozsiahle súbory údajov obsahujúce opakované merania telesnej teploty takmer 190-tisíc ľudí v Spojených štátoch. Údaje pochádzali z rokov 1862 až 2017. Výsledky ukázali, že priemerná telesná teplota amerických mužov je dnes približne o 0,59 stupňa Celzia nižšia než na začiatku sledovaného obdobia. „Nový normál sa u dospelých zrejme pohybuje bližšie k 36,39 stupňa Celzia,“ uviedla Parsonnetová. Podobné výsledky priniesli aj ďalšie vedecké štúdie. Wunderlich pritom už v 19. storočí zistil, že telesná teplota nie je u každého rovnaká. U žien býva spravidla vyššia než u mužov, s pribúdajúcim vekom klesá a mení sa aj počas dňa.

Zmena sa prejavila aj medzi obyvateľmi Amazónie

Pokles telesnej teploty sa netýka iba obyvateľov vyspelých krajín. Vedci ho zaznamenali aj medzi príslušníkmi domorodej komunity Tsimane, ktorá žije v amazonskom dažďovom pralese. Podľa biologického antropológa Adriana Jaeggiho z Univerzity v Zürichu sa ich priemerná telesná teplota začiatkom 21. storočia pohybovala okolo 37 stupňov Celzia. Do roku 2018 však klesla približne na 36,5 stupňa. Zmena nastala počas dvoch desaťročí, keď komunita prechádzala výraznými spoločenskými a ekonomickými zmenami.

Prečítajte si tiež

Zabudnite na drahé nápoje aj zložité ranné rituály. Odborníčka radí, ako začať deň

​Menej infekcií môže znamenať nižšiu teplotu

Jedným z možných vysvetlení je podľa vedcov zlepšenie celkového zdravotného stavu populácie. V 19. storočí ľudia častejšie trpeli tuberkulózou, úplavicou, reumatickou horúčkou, zápalmi kostí či ochoreniami súvisiacimi s nedostatočnou zubnou starostlivosťou. Ich imunitný systém tak musel neustále bojovať s infekciami a zápalmi, čo si vyžadovalo väčší energetický výdaj.„Keď sa váš imunitný systém snaží brániť proti všetkým tým veciam, ktoré vás chcú zabiť, spotrebúva kalórie. A kalórie sú iným slovom teplo,“ vysvetlila Parsonnetová. V minulosti bola podľa nej priemerná dĺžka života približne 38 rokov, zatiaľ čo dnes je takmer dvojnásobná. Podobný vývoj pozorovali vedci aj v amazonskej komunite Tsimane. Lepšia hygiena, očkovanie, používanie toaliet či častejšie nosenie obuvi pomohli znížiť výskyt parazitárnych infekcií.

Vplyv môže mať aj kúrenie a klimatizácia

Ďalším možným dôvodom poklesu telesnej teploty je spôsob, akým dnes ľudia žijú. Moderné domácnosti umožňujú oveľa jednoduchšie regulovať teplotu prostredia. V Spojených štátoch má klimatizáciu najmenej 88 percent domácností, zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve je podobne rozšírené ústredné kúrenie. Ľudské telo preto nemusí vynakladať toľko energie na udržiavanie stálej teploty ako v minulosti. „Väčšinu života trávime v dokonalej klíme, v takzvanej tepelne neutrálnej zóne, kde nemusíme pracovať na udržiavaní svojej teploty,“ vysvetlila Parsonnetová. Ak organizmus nemusí vynakladať energiu na zohrievanie či ochladzovanie, môže podľa nej produkovať aj menej tepla.

Mohol sa lekár pred 150 rokmi jednoducho pomýliť?

Nie všetci odborníci sú však presvedčení, že ľudské telo sa skutočne ochladilo. Historik medicíny a odborník na infekčné ochorenia Philip Mackowiak z Marylandskej univerzity upozorňuje, že problém môže spočívať v historických meracích prístrojoch. Keď mal možnosť osobne preskúmať jeden z Wunderlichových sklenených teplomerov, zistil, že jeho kalibrácia sa od moderných teplomerov líšila približne o dva stupne Celzia. To by znamenalo, že namerané hodnoty mohli byť vyššie, než bola skutočná telesná teplota pacientov. Meranie bolo navyše v 19. storočí oveľa zdĺhavejšie. Ortuťové teplomery boli dlhé približne 30 centimetrov a pacienti museli počas merania nehybne ležať 15 až 20 minút. Wunderlich tiež meral teplotu v podpazuší, zatiaľ čo mnohé súčasné výskumy využívajú meranie v ústach. Priame porovnávanie historických a moderných údajov preto môže byť problematické.

Prečo sa telesná teplota mení, zostáva otvorenou otázkou

Vedci sa zatiaľ nezhodujú na jedinom vysvetlení. Pokles priemernej telesnej teploty môže súvisieť s menším výskytom infekčných ochorení, lepšími životnými podmienkami a zmenami v každodennom fungovaní organizmu. Zároveň však nemožno vylúčiť, že časť rozdielu spôsobujú odlišné metódy merania. Výskumy tak spochybňujú predstavu, že hodnota 37 stupňov Celzia musí byť univerzálnou normou pre každého človeka. Telesná teplota sa prirodzene líši podľa veku, pohlavia, dennej doby aj spôsobu merania.