To, čoho sa rodičia najviac boja, môže deťom prospievať. Výsledky výskumu vás prekvapia

Vedci z britskej University of Exeter a kanadskej University of British Columbia skúmali výsledky 74 existujúcich štúdií, ktoré sa zaoberali súvislosťou medzi rizikovými hrami a zdravím detí vo veku od troch do 12 rokov. Za rizikovú hru označili aktivity, ktoré deti vnímajú ako vzrušujúce a dobrodružné. Patrí medzi ne napríklad rýchlejšia jazda na bicykli z kopca, lezenie po stromoch či brodenie sa vo vode. Zistenia vedci publikovali vo vedeckom časopise PLOS One. Informuje o tom Daily Mail.

Výsledky analýzy ukázali, že deti, ktoré sa zapájali do takýchto hier, vykazovali lepšiu psychickú pohodu. Tie, ktoré sa mohli samostatne pohybovať vonku, napríklad chodiť do školy bez sprievodu rodičov, boli zároveň celkovo fyzicky aktívnejšie.

Prílišná ochrana môže deti pripraviť o dôležité skúsenosti

Profesorka detskej psychológie Helen Doddová z University of Exeter upozornila, že rodičia dnes často obmedzujú aktivity, ktoré boli pre predchádzajúce generácie úplne prirodzené. „Ak deťom odoprieme možnosť zapájať sa do hier, ktoré predchádzajúce generácie považovali za samozrejmosť, pripravujeme ich o bohaté príležitosti na učenie, ktoré súvisia s ich zdravím a vývojom,“ vysvetlila.

Podľa odborníčky je pochopiteľné, že rodičia chcú svoje deti chrániť. Problém však nastáva, keď sa bezpečnosť stane jedinou prioritou. „Samozrejme, všetci chceme, aby boli naše deti v bezpečí. Ak sa však sústredíme iba na ich ochranu a odstránime všetky príležitosti skúmať riziká pri hre, nerobíme im tým dobrú službu,“ dodala.

Výskumníci upozorňujú aj na rastúci čas strávený pred obrazovkami a čoraz väčší dôraz na organizované aktivity. Práve spontánna hra vonku podľa nich ponúka deťom príležitosti čeliť výzvam, ktoré v ich každodennom živote postupne ubúdajú.

Do školy by mohli začať chodiť samy už skôr

Profesorka Doddová sa domnieva, že rodičia by mali deťom umožňovať samostatnosť postupne, a nie až vo chvíli, keď nastúpia na strednú školu.

Podľa výskumov deti zvyčajne získavajú povolenie hrať sa vonku alebo chodiť samostatne do školy približne vo veku 11 rokov. Odborníčka však považuje za vhodnejšie začať s postupným osamostatňovaním už okolo ôsmeho roku života, samozrejme, ak to umožňujú bezpečné podmienky. „Obávam sa, že v súčasnosti deti nemajú možnosť získavať tieto skúsenosti postupne. Sú doma, samostatne nikam nechodia, a potom zrazu nastúpia na strednú školu a musia cestovať autobusom alebo tam chodiť pešo,“ vysvetlila.

Podľa nej tak deti čelia náhlej potrebe samostatnosti práve v období, keď si zvykajú na novú školu a zároveň vstupujú do puberty. Za lepší prístup považuje, ak deti vo veku osem až desať rokov začnú postupne samostatne chodiť do základnej školy, ktorá býva spravidla bližšie k domovu.

Bezpečné prostredie zostáva základom

Vedci však nevyzývajú rodičov, aby svoje deti vystavovali zbytočnému nebezpečenstvu. Doddová zdôraznila, že samostatný pohyb detí musí byť bezpečný. Dôležitú úlohu preto zohrávajú kvalitné chodníky, pouličné osvetlenie a vhodné podmienky na cestách.

Výskum zároveň ukázal, že nie všetky formy rizikovej hry súviseli s pozitívnymi výsledkami. Napríklad hry, pri ktorých deti predstierajú bitku alebo medzi sebou zápasia, boli v niektorých prípadoch spojené s agresívnejším správaním.

Vedci však zatiaľ nevedia, či takéto hry agresivitu podporujú, alebo sa do nich častejšie zapájajú deti, ktoré už majú k agresívnemu správaniu väčší sklon.

Vedci upozorňujú na dôležitú hranicu výskumu

Autori analýzy zdôrazňujú, že ich zistenia zatiaľ nepreukazujú priamy vzťah príčiny a následku.

Hoci riziková hra súvisí s priaznivejšími zdravotnými výsledkami, nemožno s istotou povedať, že ich priamo spôsobuje. „V tejto oblasti je potrebný ďalší výskum, pretože zatiaľ vieme len to, že riziková hra a pozitívne zdravotné výsledky spolu súvisia. Nevieme však nevyhnutne, čo je príčinou a čo následkom,“ uzavrela Doddová.

Odborníci preto odporúčajú hľadať rovnováhu medzi ochranou detí a poskytovaním primeranej slobody. Práve možnosť skúšať nové veci a postupne spoznávať vlastné hranice môže byť dôležitou súčasťou ich vývoja.