Zatiahnuté
12°
Bratislava
Denis, Denisa
1.11.2026
Halloween má prekvapivé katolícke korene. Kňaz vysvetlil, odkiaľ pochádzajú známe zvyky
Zdielať na

Halloween má prekvapivé katolícke korene. Kňaz vysvetlil, odkiaľ pochádzajú známe zvyky

BRATISLAVA / Masky, strašidelné kostýmy, vydlabané tekvice a deti, ktoré od domu k domu zbierajú sladkosti. Halloween dnes mnohí vnímajú predovšetkým ako zábavu a komerčný sviatok. Niektoré jeho známe zvyky však majú prekvapivé korene v katolíckych tradíciách. Katolícky kňaz, teológ a filozof Juraj Vittek v rozhovore pre Rozhovory 24 vysvetlil, ako sa pôvodný význam týchto zvykov postupne menil.

Halloween má súvislosť so Sviatkom všetkých svätých

Samotný názov Halloween pochádza z anglického označenia All Hallows' Eve, teda predvečera Sviatku všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra. S týmto obdobím sa v kresťanskej tradícii spájala aj spomienka na zosnulých a modlitby za nich. Podľa Vitteka sa mnohé zvyky, ktoré dnes považujeme za typicky halloweenske, zachovali z pôvodných náboženských tradícií. Postupne sa však oddelili od svojho pôvodného významu a začali sa vnímať predovšetkým ako súčasť zábavy.

„Mnohé halloweenske zvyky sú vlastne určitými pozostatkami katolíckych tradícií,“ vysvetlil kňaz. Upozornil pritom, že dnešná podoba Halloweenu je výsledkom postupného premiešavania rôznych zvykov, ktoré už nemusia mať veľa spoločného so svojím pôvodným významom.

Deti kedysi chodili po domoch a modlili sa za zosnulých

Jednou z najzaujímavejších súvislostí je tradícia, ktorá pripomína dnešné zbieranie sladkostí. V minulosti totiž deti v niektorých oblastiach Anglicka chodili od domu k domu a za odmenu sa modlili za zosnulých členov rodiny. „Bol taký zvyk katolícky, že deti chodili do susedstva zaspievať pieseň alebo koledu ako modlitbu za zomrelého z tej rodiny a za to dostali potom nejaký zákusok,“ priblížil Vittek.

Tento zvyk sa označoval ako souling. Ľudia navštevovali domácnosti, modlili sa za duše zosnulých a za to dostávali špeciálne koláčiky známe ako soul cakes. Postupne sa tradícia menila. Z modlitieb a piesní sa stala zábavnejšia forma návštev a odmena v podobe koláčikov sa časom premenila na sladkosti, ktoré dnes poznáme z halloweenskeho koledovania.

​

Prečo sa ľudia prezliekajú za kostlivcov?

Ďalším zvykom, ktorý má podľa Vitteka zaujímavé historické pozadie, je prezliekanie sa za kostlivcov a rôzne strašidelné postavy. Jeho korene spája s francúzskou tradíciou známou ako danse macabre, teda tanec smrti. Rozšírila sa najmä po veľkých morových epidémiách, keď ľudia prostredníctvom obrazov a predstavení pripomínali, že smrť sa týka každého bez rozdielu. „Po veľkej morovej epidémii mali takú oslavu, že sa obliekali za kostlivcov, aby tým zdôraznili pominuteľnosť ľudského života,“ vysvetlil Vittek.

Kostlivec mal symbolizovať, že pred smrťou sú si všetci rovní. Nezáleží na tom, či je človek pekár, pápež alebo kráľ. Každého čaká rovnaký koniec. „Či to bol pekár, pápež alebo kráľ, všetci boli kostlivci. Teda že pamätaj, že zomrieš. Čiže určitá základná rovnosť medzi ľuďmi a tá pominuteľnosť ľudského života,“ dodal.

Halloween sa postupne vzdialil od svojho pôvodného významu

Podľa Vitteka sa pôvodné náboženské súvislosti postupne vytrácali najmä vtedy, keď sa tradície prenášali medzi krajinami a prispôsobovali miestnej kultúre. Keď európski prisťahovalci prichádzali do Ameriky, prinášali si so sebou aj zvyky spojené s obdobím Sviatku všetkých svätých a spomienky na zosnulých. V novom prostredí sa postupne menili a prispôsobovali.

Dnes je Halloween v mnohých krajinách predovšetkým príležitosťou na zábavu, kostýmové večierky a zbieranie sladkostí. Pôvodné súvislosti už veľká časť ľudí nepozná. Kňaz preto upozorňuje, že pri hodnotení Halloweenu je dôležité vnímať aj jeho historickú rôznorodosť. Nie všetky jeho súčasné prvky pochádzajú z jedného zdroja a nemožno ich automaticky stotožňovať s pôvodnými kresťanskými tradíciami.

​

Môžu Halloween a kresťanské sviatky existovať vedľa seba?

Otázka Halloweenu vyvoláva medzi kresťanmi rôzne názory. Niektorí ho odmietajú, iní v ňom vidia najmä spoločenskú a zábavnú udalosť. Vittek upozorňuje, že ide o zložitý kultúrny fenomén, ktorého jednotlivé prvky majú odlišný pôvod. Podľa neho je potrebné rozumieť tomu, čo jednotlivé symboly znamenajú a aký obsah im ľudia dávajú dnes.

Halloween a Sviatok všetkých svätých tak nemusia byť automaticky vnímané ako dve úplne nezlučiteľné udalosti. Dôležité je podľa neho poznať ich historické súvislosti a rozumieť tomu, čo jednotlivé zvyky predstavujú.

Rozhovor s Jurajom Vittekom sa venoval aj významu Sviatku všetkých svätých, Dušičkám, odpustkom, svätorečeniu či polarizácii spoločnosti. Celý si ho môžete pozrieť v relácii Rozhovory 24.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy