Ombudsman kritizuje odoberanie dávok v hmotnej núdzi: „Porušuje to ľudskú dôstojnosť“

Ombudsman upozorňuje na zásah do ľudskej dôstojnosti

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský doručil v pondelok (12. 10.) Ústavnému súdu SR písomné stanovisko k zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Namieta v ňom ustanovenia, ktoré umožňujú znížiť dávku za nesplnenie pracovných alebo aktivačných povinností. Podľa ombudsmana môže takýto postup zasahovať do samotnej podstaty ústavného práva na pomoc v hmotnej núdzi.

Dobrovodský poukazuje na to, že zákon umožňuje zníženie dávky o sumu, ktorá v prípade samostatne posudzovanej osoby zodpovedá celej jej základnej dávke. Od januára 2026 ide o 89,70 eura mesačne. Hoci zákon hovorí o znížení dávky, v takomto prípade podľa verejného ochrancu práv dochádza k jej faktickému odňatiu. „Zákonodarca má bez pochybností oprávnenie motivovať príjemcov dávok k aktívnej participácii napr. na komunitnom živote. Napriek tomu som identifikoval ústavnoprávny problém, ktorý nastáva v momente, keď sankcia za nesplnenie aktivizačnej povinnosti zasahuje do samotného existenčného minima. Teda keď zasahuje do tej časti dávky, ktorej účelom je zabezpečenie základných životných podmienok nevyhnutných pre zachovanie ľudskej dôstojnosti,“ uviedol Dobrovodský.

Prečítajte si tiež

Prácu namiesto dávok si vybralo 5-tisíc ľudí. Ďalších 23-tisíc však firmy odmietli

Podľa jeho právneho názoru musí štát zabezpečiť ľuďom v hmotnej núdzi aspoň také materiálne podmienky, ktoré im umožnia dôstojne žiť. Poskytovanie základného existenčného minima by preto nemalo byť podmienené vykonávaním práce alebo splnením inej aktivačnej povinnosti.

Ombudsman zároveň upozornil na dôsledky, ktoré môže mať zníženie dávky pre ďalších členov domácnosti. Keďže domácnosť sa pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi posudzuje ako celok, nesplnenie povinnosti jedným dospelým členom môže ovplyvniť aj ostatných, ktorí nijakú povinnosť neporušili. „Ostatní členovia domácnosti sú tak fakticky degradovaní na objekt sankčného mechanizmu, čo je v rozpore nielen s ústavnoprávnym chápaním ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy, ale aj s rovnosťou ľudí v dôstojnosti podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy,“ uviedol verejný ochranca práv.

Zákon napadlo 33 poslancov, Ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie

Stanovisko ombudsmana súvisí s konaním vedeným na Ústavnom súde SR. Návrh na preskúmanie súladu vybraných ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi s ústavou a medzinárodnými zmluvami podala skupina 33 poslancov Národnej rady SR, zastúpená poslankyňou Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou.

Návrh bol Ústavnému súdu doručený 18. apríla 2026. Súd ho 10. júna prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. O tom, či sú napadnuté ustanovenia protiústavné, však týmto rozhodnutím ešte nerozhodol. Poslanci namietajú pravidlá, ktoré podmieňujú vyplácanie dávky v hmotnej núdzi splnením určitých pracovných alebo aktivačných povinností. Ide okrem iného o vykonávanie menších obecných služieb v rozsahu 32 hodín mesačne či prijatie vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom práce.

Prečítajte si tiež

Ústavný súd preverí odoberanie dávok pri odmietnutí práce

Podľa navrhovateľov môže zníženie základnej dávky viesť k tomu, že človek príde o prostriedky určené na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb. Poukazujú tiež na možné dôsledky pre ďalších členov domácnosti. Dobrovodský svoje stanovisko predložil ako nezávislý odborný príspevok k prebiehajúcemu konaniu. Podľa jeho kancelárie ide o vlastnú argumentáciu, ktorá nie je závislá od právneho odôvodnenia predloženého skupinou poslancov.

Verejný ochranca práv sa pritom odvoláva aj na staršie rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2015, ktoré sa zaoberalo podmieňovaním pomoci v hmotnej núdzi aktivitou jej príjemcov. Podľa Dobrovodského sa odvtedy právna úprava aj ekonomické podmienky zmenili a súčasné nastavenie už podľa jeho názoru prekračuje hranice ústavnej prípustnosti.

Tomáš opatrenie Práca namiesto dávok obhajuje

Súčasťou sporu sú aj pravidlá súvisiace s iniciatívou Práca namiesto dávok, ktorú presadilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením Erika Tomáša. Opatrenie vstúpilo do praxe v septembri 2025 a jeho cieľom je motivovať práceschopných poberateľov pomoci v hmotnej núdzi k zamestnaniu. Podľa pravidiel predstavených rezortom môže človek, ktorý bez relevantného dôvodu odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, prísť o dávku alebo mu môže byť krátená. Pri prvom odmietnutí minister avizoval odňatie dávky na jeden mesiac, pri opakovanom odmietnutí na tri mesiace.

Tomáš pri zavádzaní opatrenia zdôrazňoval, že zákon má obsahovať výnimky pre ľudí, ktorí majú objektívne prekážky v práci. Súčasťou systému sú podľa neho aj motivačné nástroje vrátane možnosti dočasne poberať dávku v hmotnej núdzi súbežne s príjmom zo zamestnania. Minister opatrenie dlhodobo označuje za úspešné. V lete na tlačovej konferencii uviedol, že vďaka iniciatíve sa za desať mesiacov rozhodlo pracovať viac ako 4000 ľudí. Zároveň informoval, že úrady dávku odobrali alebo krátili 1243 osobám a v ďalších približne 1700 prípadoch ešte prebiehalo správne konanie.

Tomáš vtedy poukázal aj na motivačnú časť opatrenia, ktorá umožňuje ľuďom po nástupe do zamestnania určitý čas poberať popri mzde aj dávku v hmotnej núdzi. Za úspešnú označil iniciatívu Práca namiesto dávok aj na pondelkovej (12. 10.) tlačovej konferencii, na ktorej hovoril o výsledkoch rezortu práce. Podľa ministra sa ministerstvu podarilo dosiahnuť úspory aj prostredníctvom opatrení proti neoprávneným práceneschopnostiam a invalidným dôchodkom.

Prečítajte si tiež

Ľudia bez domova prichádzajú o dávky pre nevedomosť. Kam im chodí úradná pošta?

Opozícia kritizuje dosah opatrení na najzraniteľnejších

Opatrenia rezortu práce už v minulosti kritizovalo opozičné Progresívne Slovensko. Poslankyňa Ingrid Kosová napríklad upozornila, že odoberanie dávok v hmotnej núdzi môže mať negatívne dôsledky aj pre deti žijúce v dotknutých domácnostiach. Podľa jej hodnotenia ľudí k prijatiu zamestnania motivovala najmä možnosť dočasného súbehu dávky a mzdy, nie hrozba straty sociálnej pomoci. Ministerstvo práce v reakcii vtedy uviedlo, že doterajšie prístupy nepriniesli dostatočné výsledky a dávky nemôžu slúžiť ako náhrada príjmu.

Kritika opozičných predstaviteľov sa týkala aj ďalších plánovaných opatrení v sociálnej oblasti vrátane sprísnenia pravidiel pri záškoláctve. Tie však nie sú predmetom aktuálneho konania o ústavnosti ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ombudsman vo svojom stanovisku nespochybňuje oprávnenie štátu motivovať príjemcov dávok k pracovnej aktivite. Za problém považuje situáciu, keď sankcia zasiahne do prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie základných životných podmienok.

O tom, či napadnuté ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi odporujú ústave alebo medzinárodným záväzkom Slovenska, rozhodne Ústavný súd SR.