Tomáš chystá tvrdšie opatrenia: Chce trestať záškoláctvo aj "fiktívnu starostlivosť"

BRATISLAVA / Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) predstavil balík legislatívnych zmien, ktoré rezort posiela do medzirezortného pripomienkového konania. Opatrenia sa týkajú záškoláctva, náhradnej starostlivosti aj vyplácania sociálnych dávok cudzincom z tretích krajín. Rezort chce zároveň rozšíriť podporu pre deti zo sociálne slabších rodín a sprísniť kontroly pri podozreniach zo zneužívania systému.

Podľa ministra je hlavným cieľom dostať viac detí do škôl a zároveň lepšie chrániť verejné financie. Za záškoláctvo môže nasledovať strata prídavku.

V súčasnosti platí, že ak dieťa nechodí riadne do školy, prídavok na dieťa neputuje rodičom, ale takzvanému osobitnému príjemcovi, ktorým býva najčastejšie obec.

Rezort chce systém rozšíriť

„Pokiaľ nedôjde k náprave, na ďalšie tri mesiace úplne odoberieme prídavok na dieťa nezodpovedným rodičom,“ uviedol Tomáš. Ak sa situácia nezlepší ani následne, obdobie odobratia prídavku sa bude podľa návrhu opakovane predlžovať o ďalšie trojmesačné obdobia.

Za neplnenie povinnej školskej dochádzky sa má považovať najmenej 15 neospravedlnených hodín za mesiac alebo 50 hodín počas školského roka. Dôvodom na sankciu môže byť aj opakované páchanie priestupkov či nespolupráca rodičov so školou. Minister pripomenul, že vlani evidovali viac ako 13-tisíc detí, ktoré nechodili riadne do školy, pričom nezodpovedných rodičov bolo viac ako 8500.

„Musíme dostať deti do školy. Hovoríme, že tento balík zákonov je o ochrane detí a o vytváraní šance na lepšiu budúcnosť,“ zdôraznil.

Sľubuje motivačné opatrenia

Súčasťou balíka sú aj opatrenia, ktoré majú rodiny motivovať k vzdelávaniu detí.
Ministerstvo chce zvýšiť dotáciu na školské pomôcky pre rodiny v hmotnej núdzi z 33 na 50 eur. Rozšíriť sa má aj systém dotácií na stravu pre všetky ročníky materských škôl.

Zmeny sa dotknú aj príspevku na nezaopatrené dieťa. Ten sa má po novom vyplácať aj v prípadoch, keď rodičia umiestnia dieťa na strednú alebo vysokú školu mimo miesta bydliska.
Podľa Tomáša ide o opatrenia, ktoré majú podporiť školskú dochádzku a pomôcť deťom z chudobnejších rodín.

Prísnejšie kontroly náhradných rodín

Druhá časť balíka sa týka náhradnej starostlivosti. Ministerstvo tvrdí, že zaznamenalo prípady, keď bola náhradná starostlivosť zneužívaná len na získanie sociálnych dávok. Sociálni pracovníci preto majú po novom preverovať náhradné rodiny každé tri mesiace.

Prečítajte si tiež

Deti vraj len „na papieri“ zverujú príbuzným. Tomáš hovorí o zneužívaní dávok

​Ak sa preukáže, že starostlivosť je len formálna a dieťa v skutočnosti nežije v rodine, ktorej bolo zverené, úrady budú môcť navrhnúť súdu jej zrušenie. Tomáš zároveň upozornil na jednorazový príspevok vo výške približne 830 eur, ktorý štát vypláca pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Podľa rezortu sa v niektorých prípadoch objavujú podozrenia, že systém je zneužívaný.

Kritika Blahovej

S tvrdeniami o masívnom zneužívaní systému však nesúhlasí sociálna poradkyňa Natália Blahová z Asociácie náhradných rodín. V relácii Štúdio 24 upozornila, že náhradné rodiny už dnes podliehajú viacerým kontrolám a systém podľa nej nie je jednoduché obísť.

„Tento systém je tak komplikovaný a toľkokrát je ten človek skontrolovaný, či už kuratelou alebo súdom, že sa to jednoducho ofejkovať nedá,“ povedala. Blahová zároveň odmietla predstavu, že by si náhradní rodičia dokázali na starostlivosti o deti finančne polepšiť.

Prečítajte si tiež

„Na náhradnom rodičovstve sa zarábať nedá.“ Blahová rázne odmieta tvrdenia Tomáša

​Podľa nej náhradní rodičia často suplujú prácu štátu, financujú terapie či ďalšiu odbornú pomoc a starajú sa o deti s náročnými životnými príbehmi. „Tá suma, ktorú za to dostáva náhradný rodič, je absolútne nedostačujúca,“ dodala.

Zmeny sa dotknú aj dávok pre cudzincov

Rezort práce zároveň navrhuje zmeniť pravidlá pri vyplácaní prídavkov na deti občanom tretích krajín. Po novom by rodičia nemali mať nárok na prídavok na dieťa v prípade, ak ich dieťa nežije na Slovensku spolu s nimi. Opatrenie sa nemá týkať občanov členských štátov Európskej únie, ale výlučne osôb z krajín mimo EÚ.

Ministerstvo argumentuje tým, že štát v súčasnosti vypláca tieto dávky aj na deti, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v zahraničí. Podľa Tomáša predstavujú takéto príspevky približne 24 miliónov eur ročne.

Balík zákonov teraz smeruje do medzirezortného pripomienkového konania. Účinné majú byť po celom legislatívnom procese od januára budúceho roka.