NKÚ: Dlh Slovenska rastie, konsolidácia nepriniesla ozdravenie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že verejný dlh Slovenska neustále rastie a očakávané ozdravenie verejných financií sa nenapĺňa ani po troch konsolidačných kolách. Krajine hrozí dlh až 92 miliárd eur, pričom najväčšou záťažou ostávajú dôchodkový systém a kriticky zadlžené zdravotníctvo.

Archívne video

Ani tri kolá konsolidačných opatrení zatiaľ nepriniesli očakávané ozdravenie verejných financií v podobe lepšieho hospodárskeho rastu, znižovania hrubého dlhu či udržateľných zmien v sociálnom systéme a zdravotníctve. Upozorňuje na to správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o rozpočtovom hospodárení za prvý polrok 2026. Vývoj ekonomiky v európskom aj slovenskom meradle negatívne ovplyvňuje pokles súkromných investícií na národnej úrovni, pretrvávajúce geopolitické napätie, ako aj neistoty na svetových trhoch.

Verejný dlh sa šplhá k rekordným číslam

Podľa NKÚ SR hrozí, že hrubý dlh verejnej správy by ku koncu roka 2026 mohol dosiahnuť 63,7 % HDP, čo predstavuje sumu 92 miliárd eur. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy zdôraznil vážnosť situácie. „Ak sa pozrieme na prognózu, z ktorej vychádzal návrh tohtoročného rozpočtu, tak napriek trom konsolidačným balíčkom sa dlh šplhá k 90 miliardám eur,“ priblížil Andrassy. Pre zjednodušenie uviedol, že táto suma znamená, že každý občan Slovenska, od novorodenca po seniora, bude mať na pleciach dlh vo výške 16 700 eur. Andrassy podčiarkol, že každé euro štátneho dlhu napokon ide na vrub občanov, ktorí sa musia skladať na jeho splácanie. Len za prvý polrok tohto roka smerovalo zo štátnej kasy na obsluhu dlhu viac ako 1,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 390 miliónov eur.

Konsolidácia priniesla čiastočné výsledky, no riziká pretrvávajú

Hoci konsolidačné opatrenia z uplynulých troch rokov prispeli k medziročnému zvýšeniu príjmov verejnej správy o 6,8 % za prvých šesť mesiacov tohto roka, NKÚ vidí v plnení rozpočtových cieľov aj viaceré riziká. Za rastom príjmov stojí predovšetkým vyšší výber DPH, na ktorý vplývala silnejšia spotreba domácností a mierny nárast miezd. Úrad však pri plnení rozpočtových cieľov identifikuje viaceré riziká. Patria sem nevyhodnocovanie účinnosti prijatých konsolidačných opatrení (napríklad transakčná daň alebo vyššie zdaňovanie práce), možné zníženie spotrebiteľského dopytu, rast cien energií či pohonných látok. Situáciu zhoršuje aj neriešenie negatívneho demografického vývoja a pretrvávajúce kritické zadlžovanie v zdravotníctve.

Dôchodkový systém ako kľúčová záťaž rozpočtu

Jednou z najväčších záťaží pre rozpočet slovenskej verejnej správy sú podľa NKÚ výdavky na dôchodkový systém. Sociálna poisťovňa vyplatila za prvých šesť mesiacov viac ako 6,1 miliardy eur na dôchodkové dávky, čo predstavuje nárast o 3,7 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025. Takmer 82 % všetkých týchto zdrojov smerovalo na starobné a predčasné starobné dôchodky, pričom druhou najväčšou položkou boli financie určené na vyplácanie invalidných dôchodkov.

Zdravotníctvo v kritickom stave: Miliónové dlhy a rizikové kroky

V súvislosti s rozpočtovým hospodárením za prvý polrok 2026 NKÚ upozorňuje parlament a štátne inštitúcie aj na alarmujúce záväzky v rezorte zdravotníctva, ktoré na začiatku roka dosiahli 2,4 miliardy eur. Samotný dlh 13 verejných univerzitných a fakultných nemocníc dosahuje úroveň 1,4 miliardy eur. Úrad v tejto oblasti identifikoval dve kľúčové riziká. Prvé spočíva v tom, že Ministerstvo zdravotníctva, hoci nesie hlavnú zodpovednosť, nemá k dispozícii verifikované údaje za prvých šesť mesiacov roka. Dôvodom je zmena spôsobu nahlasovania ekonomických dát do centrálneho systému, pričom objektívne údaje by mali byť dostupné až koncom septembra. „Nielen prvé riziko, ale predovšetkým to druhé, poukazuje na vážne rezervy vo finančnom riadení jednej z kľúčových verejných politík, do ktorej ročne smeruje viac ako 10 miliárd eur od občanov,“ uviedol Andrassy a dodal: „Ide o veľmi rizikové odstupovanie miliónových záväzkov štátnych nemocníc súkromnej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na odkupovanie a kapitalizáciu pohľadávok.“