Poslanci schválili vyslanie vojakov na východné krídlo NATO. Za hlasovala aj opozícia

Slovenskí vojaci sa zapoja do aktivity NATO Východná stráž (Eastern Sentry), ktorej cieľom je posilnenie ochrany vzdušného priestoru členských štátov na východnom krídle Aliancie. Pôsobiť majú prioritne v Poľsku a Rumunsku.

Za hlasovala aj opozícia, Danko bol proti

Hlasovanie ukázalo širokú podporu návrhu aj mimo vládnej koalície. Spolu s poslancami Smeru-SD a väčšinou Hlasu-SD ho podporili poslanci PS, SaS, KDH aj hnutia Slovensko. Z poslancov Hlasu-SD sa zdržala Zdenka Mačicová.

Odlišný postoj zaujala SNS. Predseda strany Andrej Danko hlasoval proti, Dušan Muňko návrh podporil a ďalší poslanci klubu sa podľa výsledkov hlasovania prevažne zdržali. Zdržali sa tiež nezaradení poslanci Pavel Ľupták a Ivan Ševčík, zatiaľ čo Roman Malatinec hlasoval za.

Ministerstvo obrany vysvetľuje, že úlohou slovenských vojakov bude okrem iného monitorovanie vzdušného priestoru, tvorba a výmena radarových informácií, včasné varovanie a plnenie úloh integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO. Rezort vyslanie označuje aj za príspevok k plneniu spojeneckých záväzkov Slovenska.

Hlasovanie: Na ochrane východného krídla NATO by sa malo podieľať do 101 členov OS SR

Vojaci majú využiť nové 3D radary

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) uviedol, že slovenskí vojaci majú pomáhať najmä pri identifikácii dronových hrozieb. Využiť pritom majú nové 3D radary, ktoré má slovenská armáda vo výzbroji. „Chceme vyskúšať tieto radary v ostrej prevádzke, myslím si, že to bude nielen príspevok k ochrane vzdušného priestoru našich aliančných partnerov v Poľsku a Rumunsku, bude to zároveň aj reálna skúsenosť s novou spôsobilosťou, ktorú máme,“ uviedol Kaliňák.

Aktivita Východná stráž bola spustená v septembri 2025 s cieľom posilniť obranu východného krídla NATO. 

Hlasovanie v parlamente

Poslanci vo štvrtok rozhodovali aj o viacerých ďalších legislatívnych návrhoch. Do druhého čítania posunuli nový zákon o energetickej efektívnosti. Ten má zaviesť princíp prvoradosti energetickej efektívnosti, povinný zber údajov o spotrebe energie verejných subjektov či novú definíciu energetickej chudoby. Vzniknúť majú aj registre a databázy energetickej efektívnosti.

Ďalej posunuli novelu zákona o energetike, ktorá má priniesť nové pravidlá pre trh s vodíkom a nízkouhlíkovými plynmi. Do legislatívy pribudnú výrobcovia a dodávatelia vodíka či prevádzkovatelia vodíkových zásobníkov a terminálov a štát má pre nízkouhlíkové alternatívy vydávať záruky pôvodu.

Do druhého čítania prešla aj novela vodného zákona. Združenia obcí by sa vďaka nej mohli stať subjektmi verejného práva a jednoduchšie čerpať peniaze z Envirofondu či eurofondov na budovanie vodovodov a kanalizácií. Návrh zároveň počíta so zvýšením pokút za znečisťovanie vôd vypúšťaním obsahu žúmp a rieši aj pozemky pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu.

Poslanci definitívne schválili nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom, ktorý nahradí právnu úpravu z roku 1999. Pravidlá sa prispôsobujú digitálnemu veku a novým technológiám, pričom zákon má okrem iného uľahčiť dokazovanie poškodeným v technicky alebo vedecky zložitých prípadoch. Za výrobok sa podľa novej úpravy považuje napríklad aj softvér či digitálny výrobný súbor.

Do druhého čítania parlament posunul aj zákon o štátnej správe v oblasti umelej inteligencie a európskej dátovej regulácie. Dohľad nad systémami AI má koordinovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré má byť aj jednotným kontaktným miestom. Pôvodne plánovaný Úrad digitálnej integrity nevznikne a MIRRI má vytvoriť aj takzvaný sandbox na vývoj, trénovanie a testovanie systémov umelej inteligencie pod dohľadom.

Poslanci podporili aj nový zákon, ktorý má posilniť právne postavenie a kompetencie Slovenskej lesníckej komory. Jej členmi majú byť zo zákona fyzické osoby s príslušnou odbornou spôsobilosťou v lesníctve a komora má zastrešovať aj úkony súvisiace so získavaním odbornej spôsobilosti a ďalším odborným vzdelávaním. Do druhého čítania prešla tiež novela, podľa ktorej bude databázu obchodníkov s ovocím, zeleninou a banánmi spravovať Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Databáza má byť súčasťou existujúcich informačných systémov, takže nebude potrebné vytvárať nový systém.

Upraviť sa majú aj kontroly zhody poľnohospodárskych výrobkov s obchodnými normami. Poslanci posunuli ďalej aj novelu týkajúcu sa opatrení na zmiernenie globálneho odlesňovania. Slovenská legislatíva sa ňou má zosúladiť s aktuálnym európskym nariadením, pričom sa upravia kompetencie orgánov štátnej správy, výkon dozoru a sankčný mechanizmus. Podľa rezortu pôdohospodárstva novela nezavádza nové povinnosti nad rámec priamo uplatniteľných pravidiel EÚ.