Poslanci sa po takmer troch mesiacoch vrátili do lavíc. Čaká ich necelých 300 bodov

Viac ako sto bodov si poslanci priniesli ešte spred leta

Posledná riadna schôdza parlamentu pred letnou prestávkou sa skončila 17. júna. O deň neskôr sa ešte konala mimoriadna schôdza o vyslovení dôvery vláde. Poslanci sa tak k bežnému rokovaniu vracajú po takmer troch mesiacoch.

Program, ktorý ich čaká, je nezvyčajne rozsiahly. Podľa predsedu poslaneckého klubu Smeru-SD Jána Richtera obsahuje 295 bodov, z toho 166 návrhov zákonov v prvom čítaní a ďalších 28 v druhom čítaní. Viac ako sto bodov bolo na september presunutých z predchádzajúcich schôdzí, pretože sa ich poslancom nepodarilo prerokovať.

Niektoré materiály pritom čakajú na svoju chvíľu už od minulého roka. Príkladom je novela zákona o mediálnych službách, ktorú do parlamentu doručili ešte 7. novembra 2025. Odkladané boli aj viaceré poslanecké návrhy z jari tohto roka.

Ešte dlhšie čaká Správa generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti za rok 2024. Do Národnej rady ju doručili už v júli 2025, medzičasom však pribudla aj správa za rok 2025. Poslanci tak majú na stole materiály za dva roky.

Od Občianskeho zákonníka po sociálne siete pre deti

Prednosť majú dostať vládne návrhy, nasledovať by mali návrhy koaličných poslancov a napokon opozičná legislatíva. Hneď v úvode sa poslanci zaoberali novelou stavebného zákona, ktorý je účinný od apríla 2025. Zmeny majú na základe skúseností z praxe spresniť niektoré jeho ustanovenia. V druhom čítaní je aj nový Občiansky zákonník.

Prečítajte si tiež

Občiansky zákonník v parlamente: Rozpravu skrátili na 12,5 hodiny, opozícia nesúhlasí

Rozsiahla agenda sa týka prakticky všetkých oblastí. Ministerstvo financií navrhuje zmeny pri DPH a platformovom hospodárstve, rezort zdravotníctva prináša úpravu liekovej politiky aj opatrenia proti novým drogám a ministerstvo hospodárstva zmeny v energetike a energetickej efektívnosti.

Ministerstvo školstva chce zase presadiť zákon o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Jeho súčasťou má byť aj regulácia sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Rezort práce navrhuje predĺžiť vyplácanie prídavku na dieťa, zároveň však sprísniť postihy pri zanedbávaní školskej dochádzky a výchovných povinností. Ministerstvo pôdohospodárstva chce riešiť aj neetické množenie psov a mačiek.

Na stole sú zmeny ústavy aj voľba zo zahraničia

Poslancov čakajú aj politicky citlivejšie témy. Viaceré návrhy sa týkajú samotného fungovania parlamentu a volieb. Rezort spravodlivosti predložil novelu ústavy, ktorá má umožniť ukončenie volebného obdobia Národnej rady aj prostredníctvom ľudového hlasovania. Vlastný návrh týkajúci sa možnosti skrátiť volebné obdobie referendom má aj Hlas-SD.

Definitívne sa má rozhodovať tiež o zmene voľby zo zahraničia. Smer-SD chce zaviesť nový spôsob hlasovania zo zahraničia a rozšíriť túto možnosť aj na prezidentské voľby. PS zase navrhuje zaviesť 12-mesačné ochranné obdobie pred riadnymi voľbami, počas ktorého by nebolo možné meniť vybrané ustanovenia volebného zákona.

Prečítajte si tiež

Voľby zo zahraničia sa majú zmeniť, renta pre premiéra nie. O čom rozhodli poslanci?

Do parlamentu sa vracajú aj zákony, ktoré vetoval prezident Peter Pellegrini. Ide napríklad o zákon o takzvaných covidových amnestiách, novelu zákona o hazardných hrách či novelu zákona o potravinách.

Koalícia chce vyčistiť program, rokovať môže až do Vianoc

Predseda parlamentu Richard Raši už pred začiatkom schôdze avizoval ambíciu prerokovať podľa možnosti všetky body tak, aby sa ďalej nepresúvali. Opozičný podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS) na to reagoval slovami: „Ja sa veľmi teším z tejto ambície.“

S takýmto postupom súhlasí aj Smer-SD. Richter pripustil, že ak budú poslanci skutočne pokračovať až do vyčerpania programu, súčasná schôdza sa môže natiahnuť na niekoľko mesiacov. „Súhlasili sme, predpokladám, že sa bude aj teraz na poslaneckom grémiu o tom hovoriť, aby táto schôdza bežala do vyčerpania bodov. To znamená, že môže to byť až do Vianoc, ťažko hovoriť, to záleží od toho, aký bude priebeh,“ povedal Richter.

SNS pred začiatkom rokovania šesť svojich návrhov presunula. Podľa Richtera išlo najmä o zákony, ku ktorým mali výhrady príslušní ministri alebo minister financií pre ich možné dosahy na štátny rozpočet.

Čaká sa aj na rozpočet a prezidenta

Jedným z najdôležitejších materiálov nasledujúcich týždňov bude štátny rozpočet na budúci rok. Ten zatiaľ súčasťou programu nie je. Keď ho však vláda schváli a pošle do Národnej rady, koalícia ho chce zaradiť na rokovanie čo najskôr. Richter nevylúčil ani zvolanie samostatnej mimoriadnej schôdze.

Prečítajte si tiež

Kamenický rokoval s Ficom o rozpočte na rok 2027. Premiér má 3 priority

„Nehrajme sa na formality. Dôležité je, aby Slovensko malo prijatý štátny rozpočet pre budúci rok, lebo provizórium si nevieme ani predstaviť,“ uviedol.

Pred poslancami má v stredu 16.9. vystúpiť aj prezident Peter Pellegrini so správou o stave republiky. Parlament sa má zaoberať aj dokumentom Vízia Slovensko 2040, výročnými správami a voľbou člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

V programe zostávajú aj odvolávania ministrov

Na poslancov čakajú aj opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery členom vlády, ktoré sa v parlamente opakovane odsúvali. V programe sú návrhy na odvolanie Matúša Šutaja Eštoka, Tomáša Tarabu, Roberta Kaliňáka, Tomáša Druckera, Richarda Takáča, Ladislava Kamenického a Samuela Migaľa.

Situácia sa však pri niektorých bodoch môže medzičasom zmeniť. Premiér Robert Fico napríklad v utorok doručil prezidentovi návrh na odvolanie Tomáša Tarabu z funkcie ministra životného prostredia. Prezident oznámil, že Tarabu odvolá po návrate zo zahraničnej pracovnej cesty v USA.

Ak sa koalícii podarí naplniť avizovaný plán a poslanci zostanú na schôdzi až do vyčerpania programu, parlament tak po trojmesačnej prestávke čaká rokovanie, ktoré môže plynulo pokračovať prakticky až do konca roka.