Voľby zo zahraničia sa majú zmeniť, renta pre premiéra nie. O čom rozhodli poslanci?

BRATISLAVA / Poslanci Národnej rady SR v utorok (5. 5.) hlasovali o viacerých návrhoch zákonov a uznesení. Prinášame súhrn najdôležitejších rozhodnutí- od zmien pri voľbe zo zahraničia, cez 13. dôchodky, výživné či verejné obstarávanie až po návrhy opozície na zrušenie doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

Blcháč: Výsledky konsolidácie tu sú

Moderátori Richard Nemec a Radovan Antoži informujú priamo z NRSR počas celého dňa vo vysielaní na JOJ 24 o aktuálnom dianí. Naživo sa v parlamente v relácii Mimoriadne Analýzy Lenka Ježová pýta poslancov Mariána Viskupiča (SaS) a Jána Blcháča (Hlas-SD): Ako naštartovať ekonomiku?  Blcháč tvrdí, že výsledky konsolidácie tu sú. „Keby neprebiehala konsolidácia, tak dnes nemáme za rok 2025 schodok 4,5 %, máme naďalej nejakých 5,5 a možno aj viac,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Rozpočtová rada varuje, minister nesúhlasí: Konsolidácia podľa Kamenického funguje

Voľba zo zahraničia sa má zmeniť

Parlament posunul do druhého čítania návrh, podľa ktorého by sa už zo zahraničia nemalo hlasovať poštou, ale osobne na zastupiteľských úradoch. Zmena by sa týkala parlamentných volieb, referenda a po novom aj prezidentských volieb.

Prečítajte si tiež

Politológ: Zmena voľby zo zahraničia by pomohla vládnym stranám

Zmeny by sa dotkli aj výšky volebných kaucií pre parlamentné a eurovoľby, ktoré by sa už nemali určovať pevnou sumou, ale viazať na priemernú mesačnú mzdu.

Predkladatelia zo Smeru-SD argumentujú, že cieľom je vyjsť v ústrety Slovákom žijúcim v zahraničí. Novela má zaviesť hlasovanie na ambasádach nielen pri parlamentných voľbách a referende, ale aj pri voľbe prezidenta.

Doteraz mohli voliči bez trvalého pobytu na Slovensku hlasovať v prezidentských voľbách len osobne na území SR. Podľa predkladateľov by zmena výrazne zvýšila dostupnosť hlasovania. 

Hlas-SD a SNS avizujú pozmeňujúce návrhy

Koaličné strany Hlas-SD a SNS naznačujú výhrady k návrhu Smeru-SD, ktorý mení spôsob hlasovania zo zahraničia. Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci chce presadiť, aby voliči v cudzine nemuseli hlasovať len na zastupiteľských úradoch, ale aj na ďalších miestach. „Komunikujeme ešte s ministerstvom vnútra aj ministerstvom zahraničných vecí a chceli by sme tam ešte pripraviť pozmeňujúci návrh, ak nám to legislatíva dovolí, naša aj zahraničná, v tých jednotlivých členských štátoch, aby sme rozšírili počet volebných miest, kde sa budú dať zriaďovať volebné miestnosti,“ povedal Puci po hlasovaní.

Podľa neho zazneli podobné požiadavky aj počas parlamentnej rozpravy. „Dosť veľa otázok padlo na to, či budú musieť chodiť ľudia v zahraničí voliť len na jedno miesto v tej-ktorej krajine, takže snažíme sa nejakým spôsobom ísť aj týmto požiadavkám v ústrety. Uvidíme a dúfam, že sa nám to podarí,“ dodal. Aj šéf SNS Andrej Danko hovorí o potrebe úprav. Zdôraznil, že cieľom nie je zrušiť voľbu zo zahraničia, no model hlasovania poštou by sa mal podľa neho zmeniť. Do budúcnosti pripustil aj elektronické hlasovanie. SNS má k návrhu viacero pripomienok – okrem zmien pri preferenčnom hlasovaní chce riešiť aj kontrolu financovania politických strán či nastavenie volebných kaucií.

„Ficova koalícia zahlasovala za zrušenie voľby poštou a ľuďom na Slovensku vyslala signál, že ich vôbec nezaujímajú ich životy. Nepotrebujú sa v parlamente zaoberať opäť rastúcimi cenami palív, hrozbou zmrazenia eurofondov, Ficovou drahotou a ani ekonomikou, ktorá sa rúti do recesie,“ reagoval líder opozičného PS Michal Šimečka. Návrh legislatívy označil za obmedzenie „státisícom ľudí možnosť voliť a vyjadriť názor na ich vládnutie.“

+15 fotiek

Protest proti zrušeniu voľby zo zahraničia

Rentu pre premiéra nezrušili

Opozícia neuspela s návrhmi na zmrazenie platov poslancov ani so zrušením doživotnej renty a ochranky pre premiéra a predsedu parlamentu. Hnutie Slovensko chcelo ponechať doživotnú rentu len bývalým prezidentom.

Poslanci odmietli aj návrh na obmedzenie výhod pre členov vlády. Ten počítal napríklad so znížením počtu štátnych tajomníkov, zverejňovaním využívania vládneho špeciálu či zoznamov povolení na používanie majákov.

Výživné aj mikroodvod pre živnostníkov

Do druhého čítania prešiel návrh Hlasu na zvýšenie minimálneho výživného z 30 percent na 100 percent životného minima na dieťa. V praxi by to znamenalo nárast z necelých 40 eur na približne 130 eur mesačne.

Poslanci posunuli aj návrh, ktorý má znížiť záťaž nízkopríjmových SZČO. Tí, ktorí nepodávajú daňové priznanie, by nemuseli platiť mikroodvod do Sociálnej poisťovne.

Vyššie dôchodky pre seniorov nad 90 rokov

Poslanci posunuli do druhého čítania aj návrh SNS, ktorý sa týka starobných dôchodkov. Po novom by mali ľudia po dovŕšení 90 rokov dostávať vyšší dôchodok cez osobitný mechanizmus.

Zjednodušene, suma dôchodku by sa mala naviazať na dvojnásobok minimálneho dôchodku. Predkladatelia argumentujú tým, že práve najstarší seniori často poberajú nízke dôchodky, ktoré nezodpovedajú ich reálnym výdavkom, najmä na lieky, bývanie či sociálne služby. Zmena by mala platiť od roku 2027 a ráta aj s tými, ktorí už 90 rokov dovŕšili.

Čo ešte parlament riešil?

Schválená bola novela, podľa ktorej sa príslušníkom obecnej polície bude môcť stať už iba občan SR. Výnimka sa má týkať tých, ktorí už budú v pracovnom pomere k obci k 31. decembru 2026.

Do druhého čítania poslanci posunuli aj zmeny vo verejnom obstarávaní, zjednodušenie obstarávania licencií na používanie umelej inteligencie či úpravy v zdravotníctve pri elektronických zdravotných záznamoch.

Opozícii neprešiel návrh na vyplácanie 13. dôchodku v dvanástich mesačných častiach ani návrh, aby mali zamestnanci v roku 2026 dva dni dovolenky navyše. Parlament odmietol aj návrhy Hnutia Slovensko k tendru na záchranky, podpore vedcov či výzvu, aby sa prezident Peter Pellegrini vzdal funkcie.

Návrhy, ktoré poslanci posunuli do druhého čítania, však ešte nie sú definitívne. Práve v tejto fáze sa o nich vedie najpodrobnejšia diskusia a môžu sa meniť či dopĺňať, a to aj vo výboroch parlamentu. Konečné slovo príde až po ďalších krokoch legislatívneho procesu. O viacerých z nich tak budú poslanci ešte ďalej rokovať.