Advokát o údajoch v obchodnom registri: Môže dôjsť ku krádeži identity. Ako sa brániť?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rodné čísla, presné adresy, čísla občianskych preukazov či podpisové vzory dostupné na jednom mieste môžu podľa advokáta Milana Ficeka vytvoriť pomerne detailný profil človeka a zvýšiť riziko zneužitia identity. V rozhovore s moderátormi Ranných novín vysvetlil aj to, čo môžu podnikatelia urobiť, ak nájdu svoje osobné údaje v dokumentoch obchodného registra alebo zistia, že ich už niekto zneužil.
Ficek odporúča obrátiť sa na ministerstvo a Úrad na ochranu osobných údajov, pri podozrení na trestný čin aj na políciu. Ak už vznikla škoda, dôležité je podľa neho všetko zdokumentovať.
Jednoduchý prístup k citlivým údajom
Nový portál Obchodného registra SR výrazne zjednodušil prístup k niektorým dokumentom zo zbierky listín. Ešte 19. augusta sme overili, že v niektorých verejne dostupných listinách bolo možné nájsť napríklad celé rodné číslo, presnú adresu, číslo občianskeho preukazu či vlastnoručný podpis konkrétnej osoby.
Obchodný register SR
Advokát Milan Ficek v Ranných novinách upozornil, že kým v minulosti bolo získanie takýchto dokumentov spojené s viacerými krokmi a v niektorých prípadoch aj s identifikáciou žiadateľa, dnes môže byť cesta k nim výrazne jednoduchšia.
„Teraz je to tak, že tie dáta sú verejne prístupné. To znamená, vy kliknete na internete, zadáte krátky kód a dostanete sa veľmi jednoducho bez identifikácie k veciam, ako sú rodné čísla, podpisy konateľov, čísla občianskych preukazov,“ vysvetlil.
Advokát: Môže dôjsť ku krádeži identity
Najväčším rizikom podľa Ficeka nemusí byť jeden izolovaný údaj, ale ich kombinácia. Ak sa k rodnému číslu pridá adresa, podpis, číslo dokladu a informácie z ďalších verejných databáz, môže vzniknúť pomerne kompletný profil konkrétnej osoby.
„Tie údaje kompletne celé vytvárajú nejaký profil a môže dôjsť k ukradnutiu identity,“ povedal Ficek. Upozornil aj na možnosti automatizovaného spracovania veľkého množstva údajov. Podľa neho už nejde iba o situáciu, keď si niekto ručne otvorí dokument jednej spoločnosti.
„Teraz máte to strojové ťahanie informácií s pomocou umelej inteligencie, tak oni to dokážu nasťahovať a dokážu si vytvoriť veľmi veľkú databázu ľudí s podpismi, s číslami občianskych preukazov, s rodnými číslami,“ uviedol.
Samotná dostupnosť takýchto údajov však ešte neznamená, že niekto môže automaticky napríklad uzatvoriť bankový úver na cudzie meno. Ficek pripomenul, že banky dnes využívajú ďalšie spôsoby identifikácie vrátane dvojfázového overovania.
Našli ste svoje údaje? Môžete podať podnet
Podľa advokáta môže človek, ktorý nechce mať svoje citlivé údaje verejne dostupné, najskôr kontaktovať ministerstvo a zisťovať, aké údaje o ňom sprístupňuje. Následne sa môže obrátiť na Úrad na ochranu osobných údajov.
„Vy môžete podať podnet jednak na ministerstvo a žiadať, aké údaje o vás zverejňujú, a potom žiadať cez Úrad na ochranu osobných údajov, aby takéto údaje neboli zverejňované,“ vysvetlil Ficek. Ak by človek so svojou požiadavkou neuspel, podľa advokáta prichádza do úvahy aj súdna cesta. Otázkou by v takom prípade mohlo byť aj to, či je slovenská právna úprava a spôsob sprístupňovania údajov v súlade s právom Európskej únie.
Ficek v rozhovore poukázal na skorší európsky prípad týkajúci sa Bulharska, pri ktorom sa podnikateľ domáhal odstránenia osobných údajov z verejne dostupných dokumentov.
Úrad už začal konanie voči ministerstvu
Úrad na ochranu osobných údajov SR už 19. augusta oznámil, že voči Ministerstvu spravodlivosti SR začal konanie z vlastného podnetu. Podľa úradu mali byť citlivé údaje pri ich sprístupnení anonymizované a rozsah verejne dostupných informácií musí zodpovedať zákonu.
Advokát Ficek pritom očakáva, že konanie ÚOOÚ môže napokon viesť k obmedzeniu sprístupňovania niektorých údajov. Ide však o jeho odhad výsledku prebiehajúceho konania. „Pravdepodobne predpokladám to, že dospeje do toho štádia, že sa tie údaje budú anonymizovať. Bude sa to nejakým spôsobom musieť zatieniť alebo odstrániť,“ povedal. Podľa neho bude podstatná otázka primeranosti – teda či je na účel verejnosti registra skutočne potrebné poznať napríklad rodné číslo alebo číslo občianskeho preukazu konateľa.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) však naopak argumentoval tým, že rozsah údajov dostupných v Obchodnom registri sa po 17. auguste nezmenil. Podľa neho sa zjednodušil iba jeden zo spôsobov prístupu k dokumentom a rovnaké údaje bolo možné získať už pred účinnosťou novej právnej úpravy. Podľa Suska zároveň verejnosť registra chráni podnikateľov, ale aj spotrebiteľov a tretie osoby a vytvára potrebnú právnu istotu. Pomáha to podľa neho predchádzať podvodom a nekalému konaniu. „Sme pripravení diskutovať o možnej zmene filozofie nastavenia vôbec celého systému poskytovania informácií o podnikateľských subjektoch, ale je to diskusia nielen na národnej, ale aj na európskej úrovni,“ uviedol Susko.
Čo ak už niekto údaje zneužil?
Ak človek zistí, že niekto jeho osobné údaje skutočne použil, Ficek odporúča predovšetkým všetko dôkladne zdokumentovať. „Pokiaľ by niekto naozaj zneužil osobné údaje, tak treba to zdokumentovať, aby ste vedeli potom v budúcnosti preukázať, či tie údaje boli zneužité a aké následky to malo,“ uviedol.
Pri podozrení na trestný čin prichádza podľa neho do úvahy aj polícia. Zároveň je dôležité zabezpečiť dôkazy od inštitúcie, pri ktorej k podvodu došlo. Ak by si napríklad niekto na cudzie meno vybavil úver v banke alebo nebankovej spoločnosti, poškodený by mal podľa advokáta žiadať zachovanie príslušnej komunikácie. Dôkazom môžu byť e-maily, dokumenty či nahrávky telefonických rozhovorov.
Pri vzniku škody možno žiadať náhradu
Ak zneužitie údajov spôsobí konkrétnu finančnú alebo inú ujmu, podľa Ficeka môže poškodený uvažovať aj o nároku na jej náhradu. Musí však vedieť preukázať súvislosť medzi zneužitím údajov a vzniknutou škodou. „Musíte vedieť preukázať, akým spôsobom k tej majetkovej ujme došlo. To znamená, akým spôsobom vám niekto tie dáta zneužil a to malo vplyv na to, že vznikla nejaká ujma,“ vysvetlil.
Do nákladov podľa neho môžu za určitých okolností patriť aj výdavky spojené s právnou pomocou pri snahe zabrániť ďalšiemu zneužívaniu údajov. Kým Úrad na ochranu osobných údajov nerozhodne, spor medzi jeho pohľadom a interpretáciou ministerstva spravodlivosti zostáva otvorený. Pre ľudí, ktorí svoje citlivé údaje v registri nájdu, je však podľa advokáta najdôležitejšie konať čo najskôr – požiadať o ich odstránenie alebo obmedzenie sprístupnenia a pri podozrení na zneužitie začať zhromažďovať dôkazy.