Experti varujú: Slovensko by v prípade vypuknutia vojenského konfliktu reagovalo pomaly

BRATISLAVA / Analýza GLOBSEC o pripravenosti krajín východného krídla NATO vysiela pre Slovensko varovanie. Hoci región výrazne posilňuje obranu, Slovensko patrí medzi štáty s pomalšou reakciou, ktoré brzdia vnútropolitické spory a zdĺhavé rozhodovanie. O dôvodoch tohto hodnotenia hovoril v relácii Štúdio 24 s moderátorom Pavlom Michalkom exminister obrany a spoluautor analýzy Martin Sklenár.

Slovensko medzi „pomalými“ krajinami

Analýza inštitútu GLOBSEC, ktorá hodnotila pripravenosť krajín východného krídla NATO, priniesla pre Slovensko varovné zistenia. Hoci región výrazne posilňuje obranné kapacity, Slovensko sa ocitlo v skupine štátov s pomalšou reakciou spolu s Maďarskom a Bulharskom.

Podľa exministra obrany a analytika Martina Sklenára pritom nejde o nedostatok investícií. „Vidíme rast vojenských spôsobilostí v celom regióne, aj na Slovensku,“ vysvetlil. Problém však podľa neho spočíva inde – v schopnosti prijímať rozhodnutia.

Problém je politika, nie armáda

Kľúčovým faktorom obranyschopnosti nie je len technika či počet vojakov, ale najmä rýchlosť a efektivita rozhodovania. „Nestačí mať tú techniku. Nestačí mať vojakov. Vláda musí vedieť prijať rozhodnutie, že ich použije na svoju obranu,“ zdôraznil Sklenár.

Práve v tomto Slovensko zaostáva. Analýza poukazuje na vysokú polarizáciu spoločnosti aj politickej scény, ktorá znižuje predvídateľnosť rozhodnutí. V krízovej situácii to môže znamenať oneskorené alebo nejednoznačné reakcie.

Prečítajte si tiež

Jadrové zbrane v Európe: Kto má „prst na gombíku“?

Rýchli vs. pomalí: nový rozdiel v NATO

Podľa analytikov sa dnes už krajiny nedelia na východ a západ, ale na „rýchle“ a „pomalé“.
Moderné konflikty sa totiž nevyvíjajú postupne. „Schopnosť reagovať veľmi rýchlo je tým, čo rozhoduje,“ upozornil Sklenár.

Krajiny ako Fínsko či Estónsko, ktoré sú označované za „zlatý štandard“, majú jasne nastavené procesy, otvorenú komunikáciu s verejnosťou a pripravenú legislatívu. Ich obyvatelia tak lepšie chápu hrozby a podporujú potrebné kroky.

Poľsko ako príklad, nie záchrana

Výraznú rolu v regióne zohráva Poľsko, ktoré analytici označujú za „chrbticu obrany“. Rýchlo modernizuje armádu a zvyšuje počet vojakov.

Slovensko by sa však podľa Sklenára nemalo spoliehať na pomoc zvonku. „Nie je to o tom, že nás má Varšava ťahať. Má nás ťahať príkladom,“ povedal. Zároveň upozornil, že Slovensko bude v budúcnosti medzi dvoma silnými vojenskými krajinami – Poľskom a Ukrajinou.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: Zbrojárstvo ťahá slabú ekonomiku

Byrokracia môže brzdiť aj NATO

Jedným z rizík je aj komplikovaný proces schvaľovania prítomnosti spojeneckých síl. V niektorých prípadoch je potrebné rozhodnutie vlády alebo parlamentu. „Diskusia môže tieto rozhodnutia predĺžiť alebo úplne zastaviť,“ upozornil Sklenár.

V praxi to znamená, že spojenci by síce boli pripravení pomôcť, no Slovensko im nemusí vedieť „otvoriť dvere“ včas.

Hybridné hrozby a rozdelená spoločnosť

Zvláštnu výzvu predstavujú hybridné hrozby. Hoci povedomie o nich rastie, Slovensko patrí medzi krajiny, kde je spoločnosť výrazne polarizovaná. „Čím je polarizácia vyššia, tým jednoduchšiu situáciu to prináša pre protivníka,“ varoval analytik. Rozdelená spoločnosť totiž sťažuje prijímanie kľúčových rozhodnutí.

Zlepšenie podľa Sklenára závisí najmä od politickej reprezentácie. Tá by mala viesť otvorenú diskusiu s verejnosťou o bezpečnostných hrozbách a potrebných opatreniach. „Pripravenosť nezačína v Bruseli. Začína doma,“ zdôraznil.

Ak Slovensko dokáže nielen investovať do armády, ale aj efektívne rozhodovať a znižovať polarizáciu, má šancu v budúcnosti zlepšiť svoje postavenie medzi spojencami.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.