Jadrové zbrane v Európe: Kto má „prst na gombíku“?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Kto rozhoduje o použití jadrových zbraní v Európe a aké sú dnes pravidlá hry medzi veľmocami? Aj na tieto otázky odpovedal v relácii Štúdio 24 s moderátorom Ivanom Jandom vojenský publicista a jadrový energetik Andrej Žiarovský.
O jadrových zbraniach rozhodujú ich „majitelia“
V Európe sa nachádzajú aj americké jadrové zbrane, ktoré sú rozmiestnené vo viacerých krajinách v rámci tzv. jadrového zdieľania. Podľa Žiarovského však kontrola nad nimi zostáva výlučne v rukách Spojených štátov.
„Jadrové zbrane zostávajú vlastníctvom štátu, ktorý ich vlastní,“ vysvetlil s tým, že o ich použití rozhoduje americký prezident. Hostiteľské krajiny síce poskytujú techniku, napríklad lietadlá, no samotné rozhodnutie nemajú v rukách.
Rusko dnes nič nelimituje
Situácia je však podľa experta nebezpečnejšia než v minulosti. Dôvodom je, že viaceré medzinárodné dohody, ktoré obmedzovali jadrové a raketové zbrojenie, už neplatia.
„V tejto chvíli nemáme žiadny právny rámec, ktorý by limitoval množstvo a umiestnenie jadrových zbraní,“ upozornil Žiarovský.
Zároveň pripomenul, že skončila aj zmluva o zákaze rakiet stredného doletu. To podľa neho znamená, že veľmoci majú výrazne voľnejšie ruky a možnosti, ako rozmiestňovať svoju výzbroj.
Poľsko ide výrazne tvrdšie
Na tieto zmeny reaguje aj Európa. Objavujú sa snahy o posilnenie vlastnej jadrovej kapacity, napríklad prostredníctvom spolupráce Francúzska a ďalších krajín. Vznikajú aj nové projekty, ktoré počítajú s vývojom moderných nosičov jadrových zbraní. Cieľom je, aby Európa nebola úplne odkázaná len na americkú ochranu.
Zaujímavý je podľa Žiarovského prístup Poľska, ktoré má k Rusku úplne iný historický vzťah ako Slovensko. „Poľsko má s Ruskom veľmi konfliktné dejiny, čo sa odráža aj v jeho prístupe k obrane,“ vysvetlil.
Poľsko preto aktívne uvažuje o zapojení do jadrového zdieľania a prejavilo záujem o umiestnenie jadrových zbraní na svojom území. V tejto otázke podľa experta panuje v krajine široká politická zhoda.
Jadrová vojna zatiaľ nehrozí
Napriek napätiu odborník nepredpokladá bezprostredný jadrový konflikt. Veľmoci sa podľa neho stále držia modelu odstrašenia, ktorý fungoval počas studenej vojny.
Zároveň však upozorňuje, že bezpečnostná situácia sa mení a Európa musí viac investovať do vlastnej obrany, nielen jadrovej, ale aj konvenčnej.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.