Lesníčky cestovali stovky kilometrov za našimi unikátnymi lesmi. Ich cieľom boli Poloniny

POLONINY / Kým v mnohých európskych krajinách zostali prírodné lesy už len spomienkou, na severovýchode Slovenska stále rastú pralesy svetového významu. Práve tie prilákali skupinu nemeckých lesníčok, ktoré prišli do Polonín hľadať inšpiráciu a obdivovať jedinečné územia zapísané v UNESCO.

Na severovýchod Slovenska nedávno zavítala nezvyčajná, no mimoriadne motivovaná skupina: lesníčky z Nemecka. Ich cieľom neboli turistické atrakcie, ale niečo oveľa vzácnejšie – slovenské pralesy, ktoré sú pre nich zdrojom inšpirácie a živej prírodnej učebnice. Ich záujem o naše najcennejšie územia podčiarkuje význam tohto prírodného dedičstva, ktoré si Európa každoročne v máji pripomína Dňom národných parkov.

Prečo Nemecko hľadí na Slovensko?

"U nás prírodných lesov už nie je," hovorí Jana Tschiedol, lesníčka z Nemecka, ktorá sa po slovensky naučila počas štúdia na vysokej škole vo Zvolene. "A ja chcem im ukázať, to má byť."

Prečítajte si tiež

Najstaršia chyža v dedine ukázala, prečo boli domy v Poloninách modré

Táto prostá veta vystihuje podstatu návštevy celej skupiny nemeckých lesníčok, pre ktoré je Slovensko inšpiráciou. Ich cesta za poznaním sa začala pri Zvolene, v Badínskom pralese. Následne sa presunuli na severovýchod, kde ich pri Starej Ľubovni zaujali jedľové porasty, no najviac sa tešili na pralesy v Národnom parku Poloniny. "Sme začali okolo Zvolena Badínskym pralesom a teraz sme teda tu v tom Bukovom raj Polonín," potvrdila Jana Tschiedol.

 Poloniny ako svetový unikát

Dva červené pásy po obvodoch stromov označujú vstup do územia mimoriadnej hodnoty. Reč je o pralese Havesová, ktorý je súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO. Riaditeľ Správy NP Poloniny Jozef Voľanský zdôrazňuje: "Sú to krásne miesta, ktoré v podstate v Európe nemajú konkurenciu."

Jeho slová dopĺňa Iveta Buraľová, koordinátorka envirovýchovy zo Správy NP Poloniny: "Je to územie, ktoré je jedinečné nielen pre región, ale vlastne pre celý svet." Práve tu sa nachádzajú najvyššie buky v Európe a vlastne aj vo svete, dosahujúce úctyhodnú výšku až 58 metrov.

Prečítajte si tiež

Konská turistika v Poloninách naráža na zákazy, riešením majú byť hipotrasy

Unikátnosť Havesovej podčiarkuje aj lektor environmentálnej výchovy Adrián Piteľ: "Unikátna vec pre vedeckú obec, na jednom ári môžeme vidieť všetky tri fázy pralesa." Vedľa mohutných, starých stromov tak rastú mladé stromčeky, kde život začína, a pri nich iné v štádiu rozpadu, takzvané mŕtve drevo. Celý kolobeh prírody sa tak odohráva na jednom mieste, v dokonalej harmónii.

Bohatstvo slovenských národných parkov

Tieto najvzácnejšie miesta si Európa každoročne v máji pripomína Dňom národných parkov. Prvý národný park na svete bol vyhlásený pred vyše 150 rokmi v americkom Yellowstone. Postupne začali takéto chránené územia pribúdať po celom svete. Na Slovensku ich máme deväť, z ktorých každý skrýva jedinečné poklady.

Prečítajte si tiež

Ochranári bijú na poplach: Zonácia Polonín ohrozuje zdroj pitnej vody

Napríklad Pieniny sú domovom pre takmer 800 druhov motýľov. V Tatranskom národnom parku (TANAP) čaká na turistov 600 kilometrov turistických trás a vyše 100 plies, zatiaľ čo Slovenský raj láka na objavovanie viac ako 350 jaskýň.

Kúzlo Polonín

V Poloninách však masový turizmus nečakajte. Ako hovorí Iveta Buraľová: "Nájdete tu pokoj, stíšenie, nájdete tu úžasnú atmosféru pralesov, hviezdnaté nebo, dýchnu na vás drevené chrámy, najvýchodnejší slovenský bod Kremenec, kde slnko vychádza o 20 minút skôr ako v Bratislave." Je to miesto pre tých, ktorí hľadajú hlbší zážitok z prírody a ocenia jej ticho a majestátnosť.

"Išli sme až na hranicu Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Chcem to vidieť znova," dodala nemecká lesníčka Heiderose Hüther. 

+4 fotky

Cyklotrasa v Poloninách