KONTEXT 24: Európa posilňuje obranu. Nevyhnutnosť alebo riziko militarizácie?

BRATISLAVA – Ruská agresia na Ukrajine trvá už štvrtý rok, pričom Rusko podľa analytika Pavla Demeša nezmenilo svoje pôvodné ciele. Historik a analytik Eduard Chmelár však tvrdí, že rastúce výdavky na zbrojenie nemajú dostatočné zdôvodnenie a môžu viesť k militarizácii spoločnosti. Aj týmto odlišným pohľadom sa venovali hostia v relácii Kontext 24 s Máriou Ölvedyovou.

Demeš: Európa reaguje na Rusko

Podľa Pavla Demeša je jedným z dôvodov pokračovania vojny fakt, že Ruská federácia nezmenila svoje východiskové pozície od začiatku invázie. Pripomenul, že Rusko napadlo Ukrajinu s cieľom zásadne zmeniť jej politické smerovanie.

„To, že vojna prebieha štyri roky, súvisí s tým, že Ruská federácia nezmenila absolútne východiskové parametre, ktoré mala,“ uviedol. Dodal, že invázia si vyžiadala státisíce obetí a zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe.

Podľa Demeša konflikt zároveň ukončil dlhoročnú predstavu Európy ako pacifistického kontinentu. Poukázal na to, že viaceré krajiny prehodnotili svoju bezpečnostnú politiku, vrátane Nemecka, ktoré začalo výraznejšie investovať do obrany, ale aj Fínska a Švédska, ktoré vstúpili do NATO.

Zbrojenie podľa neho nie je prejavom ambícií, ale reakciou na bezpečnostnú realitu. „Zbrojenie, ktoré je nevyhnutné, nie je rozmar. To nie je, že len tak sme začali zbrojiť,“ povedal. Upozornil tiež, že obranný priemysel zohráva významnú úlohu aj na Slovensku.

Demeš zároveň kritizoval pokračujúce útoky Ruska počas diplomatických rokovaní. „Rusi priamo počas rokovaní ničia infraštruktúru v Kyjeve. Žiadnu vojenskú. Nicia civilné domy počas mrazov,“ uviedol. Podľa neho je posilňovanie obranných kapacít Európy odpoveďou na kroky Ruska a zlyhanie medzinárodných bezpečnostných mechanizmov.

Prečítajte si tiež

KONTEXT 24: Demeš ocenil Rubiov prejav. „Nechápem to nadšenie,“ reagoval Chmelár

Chmelár hovorí o militarizácii

Eduard Chmelár však upozornil, že zvyšovanie výdavkov na obranu často nie je dostatočne zdôvodnené. Podľa neho sa diskusia sústreďuje najmä na kvantitatívne ciele, bez hlbšej analýzy ich účelu.

„Nepoznám rezort, ktorý by bol tak zameraný len na kvantifikovateľné otázky, to znamená, že vytyčujeme, koľko máme dávať do zbrojenia bez toho, aby sme analyzovali, na čo to potrebujeme,“ povedal.

Zároveň poukázal na to, že výdavky na obranu rastú aj v porovnaní s inými krajinami. „Už dnes zbrojíme oveľa viac ako Rusko aj ako Čína,“ uviedol.

Podľa Chmelára by mali vlády dôslednejšie vysvetľovať účel zbrojenia a jeho konkrétne ciele. Varoval, že jednostranné zvyšovanie výdavkov bez širšej diskusie môže viesť k militarizácii spoločnosti.