Komentár Arpáda Soltésza: Nepíšte listy Hegerovi, Matoviča môže zastaviť len Čaputová

Komentár Arpáda Soltésza: Nepíšte listy Hegerovi, Matoviča môže zastaviť len Čaputová Zdroj: SITA
Všetci píšu vedúcemu Prvoaprílovej vlády, a píšu mu samé správne veci. Keď minister financií podráža slovenskú diplomaciu, podráža Slovenskú republiku. Ak ju podráža s Viktorom Orbánom, kope za oligarchiu, ktorej Robert Fico len ticho závidel, ako ďaleko dokázala zájsť. Keď opľúva naše odborné inštitúcie, aby obhájil perfídny postup ruského dodávateľa vakcín, ide strmhlav proti bezpečnosti občanov Slovenska. Dožadovať sa, aby to okamžite skončilo, je úplne namieste, ale prečo tú požiadavku všetci adresujú Eduardovi Hegerovi?

Na počiatku každej frustrácie je nejaké neprimerané očakávanie. Kto by mal od Hegera očakávania, mal by si uvedomiť, že jeho kreslo je Matovičovo kreslo, rovnako ako Hegerova kancelária je Matovičova kancelária, Hegerova limuzína s ochrankou je Matovičova limuzína, aj celý Eduard Heger je vlastne Matovičov Edo Heger. A Heger sa môže vyvaľovať v Matovičovom premiérskom kresle presne do toho okamihu, kým mu prvýkrát, zdvorilo a so všetkou hlbokou úctou, v primeranom predklone, nezabudne povedať nadšené áno. Že by mu mohol povedať nie, si radšej nepredstavujte, lebo ani Heger si to nepredstavuje. Prvý nesúhlas by znamenal okamžitý koniec Prvoaprílovej vlády, pretože ak tá vláda nemá fungovať podľa Matovičových predstáv, nebude fungovať vôbec. Bodka.

Iste, Heger je terazky, nominálne, premiérom. Reálny stav je taký, že Heger je prvým ministrom kráľa, ktorým je Igor Matovič. To on má vo vrecku 53 parlamentných žetónov, bez ktorých sa tu momentálne vládnuť nedá. Zmeniť by to mohli len ďalšie voľby. Lenže koaliční partneri už pri pomyslení na ne musia siahnuť po zásuvke s náhradnou spodnou bielizňou. V okamihu, keď pripustili obnovenie vlády v pôvodnej zostave, rezignovali na akékoľvek politické ambície. Zostali im však ambície osobné, vcelku silné, ktoré plne závisia práve od Matoviča.

V tomto okamihu zostáva jediný politický hráč, ktorý môže ovplyvniť výsledok, a to hlava štátu. Zahraničná politika je totiž jednou zo silných kompetencií Zuzany Čaputovej. V tejto jednej oblasti nemá len právo, ale priamo povinnosť zasiahnuť, keď vidí, že niekto otvorene bojuje proti záujmom štátu. Obzvlášť, keď to robí v záujme Ruskej federácie, ktorá sa sama definuje ako nepriateľ NATO a EÚ. Pretože Slovenská republika je NATO a EÚ.

NATO i EÚ je síce, formálne, aj Maďarsko, no Viktor Orbán demontoval demokraciu a právny štát už pred dávnymi rokmi, keď prepísal maďarskú ústavu a odstránil z názvu krajiny republiku. Zostáva v únii len ako trójsky kôň Kremľa. Aj to potrvá len do okamihu, kým mu bude Brusel veľkoryso financovať jeho operetné kniežactvo.

To je napokon to, čo Igora Matoviča nevyhnutne pritiahlo do Moskvy a do Budapešti. Vládne sa tam neobmedzenou mocou, bez kibicovania vedcov, súdov, opozície, verejnej mienky, či akýchkoľvek iných demokratických bŕzd a protiváh. To je jeho autentický mentálny svet.

Matovič sľuboval zmenu a priniesol ju. Na rozdiel od Fica nie je zbabelec a nebojí sa zájsť rovnako ďaleko ako Orbán, alebo aj oveľa ďalej. Inšpiruje ho aj poľský vzor, keďže radikálne politické kresťanstvo, ktoré tvorí značnú časť jeho poslaneckého klubu, je jeho vnútorným hodnotovým svetom. Verejne ho nedáva priveľmi najavo, aby zostal zvoliteľne „širokospektrálnym“, no kto pred čistením zemiakov čítal jeho stĺpčeky v inzertných novinách zadarmo distribuovaných do každej schránky, nemôže mať najmenšie pochybnosti. Malomestský rasizmus a šovinizmus v nich boli opatrné, no viac ako latentné.

Prezidentka reaguje správne, dala napríklad rázne najavo, že stojí za ŠÚKL a Zuzanou Baťovou. Dožaduje sa zmluvy s dodávateľom ruskej vakcíny, čo jej sotva môžu legitímne odmietnuť. A nech je tá zmluva akokoľvek tajná, prezidentka bude môcť aj verejne povedať, či je pre nás výhodná, alebo aspoň príčetná. No tentoraz to stačiť nebude. Ak nezasiahne tvrdšie, Prvoaprílový zbor Matovičových bábkových ministrov do konca volebného obdobia úplne rozloží demokratické inštitúcie a zlikviduje akúkoľvek politickú i občiansku opozíciu. Ďalšie voľby už budú irelevantné.

Jednou z možností by bolo, keby sa prezidentka trebárs prestala zúčastňovať stretnutí prezidentov V4. Bol by to primerane silný signál nielen voči Putinovým bielym koňom v Európskej únii, ale predovšetkým voči našim vlastným partnerom. Nejaký ten ráznejší odkaz do Kremľa, v ktorom by si vyprosila, aby tam oficiálne rokovali so zmätenými slovenskými ministrami bez mandátu, by veci tiež pomohol. Rusi sú veľmi citliví na svoju tvár, značne by to zhoršilo naše vzťahy, čo je v čase sústredenia ich armády na ukrajinskej hranici vyslovene žiaduce. Či už Putin len tak rinčí zbraňami, alebo si skutočne plánuje odkrojiť ďalší plátok niektorého zo svojich susedov, dostatočne malý, aby nevyvolal naozajstnú vojenskú reakciu Západu, bolo by rozumné dať zreteľne najavo, ako ďaleko sme mentálne od Kremľa a jeho imperiálnych ambícií.

V opačnom prípade sa nám totiž môže stať niečo podobné, ako sa stalo Ukrajine na Kryme alebo Gruzíncom v Južnom Osetsku a Abcházsku. Putinov skutočný spojenec v EÚ, ktorému má za čo byť vďačný, nie je Igor Matovič, ale jeho miniatúrny budapeštiansky klon. Kým Putin považuje za najväčšiu geopolitickú katastrofu rozpad Sovietskeho zväzu a stratu jeho bábkových štátov, čiže aj Slovenska, pre Orbána je najväčšou národnou traumou stále Trianon, čiže strata rozsiahlych území Uhorského kráľovstva, Felvidéku vrátane. Tí dvaja si výborne rozumejú a majú mnoho spoločných záujmov. Nejaké spoločné záujmy s nimi síce má aj Igor Matovič, ale žiaden z nich, so zárukou, nie je záujmom Slovenskej republiky.

Konflikt už existuje, nezávisí od našej vôle. Európski autokrati, ktorí dokázali prežiť dvadsiate storočie, chcú dobývať svoje staré územia. My si len môžeme vybrať, či budeme klásť odpor. Aj to len vtedy, keď nám pomôžu naši spojenci. Na základe toho, aké vysielame na Západ signály, by nemuseli byť obzvlášť motivovaní.

Zuzana Čaputová má na Západe obrovskú popularitu, ktorú si tu doma ani naplno neuvedomujeme. Teraz má šancu, aby si tam vybudovala aj autoritu. Nikto jej neželal, aby prežívala svoj mandát v zaujímavých časoch, ale nikto jej ani nesľuboval opak. Je čas stať sa štátničkou.

Zdroj: noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Odporúčame

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:40 Krimi
06:15 Ranné noviny
08:30 Bez servítky
05:55 Súdna sieň
07:00 Moja mama varí lepšie ako tvoja
08:25 C.S.I.: Kriminálka Miami IX.
05:25 Nákupné maniačky
06:20 Kutyil s.r.o.
07:00 Prvé oddelenie
06:00 Bob staviteľ XV. - XVIII.
06:10 Rev a motoroví miláčikovia I.
06:30 Tashiho svet
05:15 Twilight sága: Rozbřesk - 2. část
07:20 Zlatokopka
08:55 Dvě svatby