Námestie ukáže, ako veľmi sa má Fico báť

Robert Fico už stratil drvivú väčšinu svojich schopností, no jedna mu predsa zostala. Ešte stále vie, čo má povedať, aby odviedol pozornosť od vlastných problémov. Svojim úprimným želaním, aby novinárov dobre “trafilo” sa mu podarilo zakryť, že ho musel vysloviť v insitnom videu, bez straníckej štafáže viditeľne skrúcanej pocitom trápnosti. Jediný, kto je ochotný sa ešte vedľa neho dobrovoľne postaviť, je poslanec Blaha. Zúfalo potrebuje zvoliteľné miesto na kandidátke, a tých bude v budúcich voľbách významne menej.

Ficovi sa rozpadá pod zadkom jeho vlastná strana, pretože nemá šancu prežiť ani s ním, ani bez neho. Ľudia predsa nevolili Smer, ale Fica. Členovia strany ho nemôžu vymeniť, ani keby chceli, no stále môžu odísť a nechať ho napospas osudu a dôkladnému vyšetrovaniu po zmene mocenských pomerov. Poslanec Fico to bude musieť uhrať sám, preto sa tak kŕčovito pokúša ukazovať, že je stále chlap, a nie skrachovaná troska.

Neobratne podsúva myšlienku, že on je štát a bez neho tu zavládne akási postapokalyptická dystópia. Dokonca aj prezidenta republiky obviňuje, že organizoval štátny prevrat, ktorého cieľom bola zmena legitímnej vlády a spochybnenie výsledku demokratických volieb.

Vecne je to, samozrejme, treskúca hlúposť. To, že politik získa dôveru pred voľbami, neznamená, že ju nemôže stratiť už deň po nich. Stačí si spomenúť na Radoslava Procházku a Bélu Bugára, ktorých poslanci dodnes držia koalíciu pri živote. Nikto nespochybňuje výsledok volieb, pochybná je len činnosť vlády, ktorá z nich vzišla.

Pokiaľ sa chce poslanec Fico oháňať legitimitou, ktorú mu dáva mandát od voliča, je obzvlášť neprezieravé merať si dĺžku volebného grafu akurát s priamo volenou hlavou štátu. Prezidentov mandát je prosto silnejší. Andrej Kiska navyše v priamom súboji o prezidentské kreslo porazil práve Roberta Fica a uštedril mu tak najpotupnejšiu prehru jeho politickej kariéry.

Úplne vyhorený Fico si vysníval, že na druhú jar sa zašije v Grasalkovičovom ústave a potom si pôjde užiť jeseň života so všetkými poctami a benefitmi. Namiesto toho prišiel prvý bypass. Že sa mu zosypal plán úteku pred vlastnými sponzormi a oligarchami asi dosť bolelo aj samé o sebe, čo však muselo byť priam neznesiteľné, je fakt, že legendu slovenskej politiky porazil úplný diletant. Ako keby Barcelona dostala výprask od TJ Kokšov - Bakša. No aj to by sa azda dalo časom prežiť, keby víťaz vzápätí nedal najavo, že ho celý ten šport vlastne nudí, kašle na to a radšej pôjde domov k žene.

Chápete, všetko, po čom kedy Fico túžil, Kiskovi len tak padne do náruče a potom to len tak bezmyšlienkovite zahodí, nech si to pozbiera, kto chce. No koho by z toho zle netrafilo?

Kiska, hoci bez zlého úmyslu, ponížil Fica tak, ako to ani jeho mediálni poradcovia nedokážu. Preto v konfrontácii s prezidentom úplne stráca súdnosť. Ľudsky sa tomu dá rozumieť a stačí to vybaviť povýšeneckým úškrnom, viac pozornosti si jeho infantilný afekt nezaslúži.

Čo nemožno brať na ľahkú váhu, je útok poslanca Fica na občanov krajiny, ktorí využívajú svoje ústavné právo zhromažďovať sa a prejaviť názor na výkon moci v krajine. Fico sa ich snaží zastrašiť a obmedziť tak základné princípy demokracie. Nie z detinského trucu, ale z panického strachu. Je v tom nepriama úmernosť - čím menej sa bojí občan, tým viac sa boja skrachovaní vládcovia. A ľudia v polícii i justícii denne ukazujú, že sa už neboja. Robia si svoju prácu a dnes už s vervou rúbu priamo vo Ficovom lese.

Len poslanec Fico vie, čoho všetkého sa má báť. Ľudia mu v piatok na námestí ukážu, ako veľmi sa má báť.