Minimálna mzda vo výške 520 eur je podľa premiéra Pellegriniho primeraná. Sociálni partneri sa ale nedohodli

BRATISLAVA / Dlhých šesť hodín trvalo pondelkové rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Sociálni partneri okrem iného debatovali o minimálnej mzde na budúci rok. Hoci sa nedohodli, jej výška je známa. Premiér Peter Pellegrini totiž avizoval, že stúpne na 520 eur. Posledné slovo bude mať práve jeho kabinet. Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 520 eur je podľa premiéra Petra Pellegriniho primeraný.

Sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli. Ministerstvo práce predložilo na rokovanie tripartity návrh na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 480 eur na 520 eur, teda o 8,3 percenta. Konfederácia odborových zväzov podľa Richtera trvala na svojom návrhu na zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 635 eur, Republiková únia zamestnávateľov navrhovala minimálnu mzdu zvýšiť na 502 eur a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení neodobrila návrh rezortu práce.

+17 fotiek

Ján Richter

Ministerstvo práce podľa Richtera v tomto roku prvýkrát vykonalo test dopadov navrhovanej sumy minimálnej mzdy na malé a stredné podniky. "Aj na základe tohto testu sme prišli k názoru, že toto je kompromisné riešenie," povedal o návrhu na zvýšenie najnižších zárobkov na 520 eur. Suma 520 eur podľa ministra práce zodpovedá hranici, pri ktorej si malé a stredné firmy zachovajú konkurencieschopnosť. "Takýto návrh predložím na rokovanie vlády," tvrdí Richter.

Minimálnu mzdu podľa neho na Slovensku poberá asi 85 000 zamestnancov, z toho dve tretiny pracujú v súkromnom a jedna tretina vo verejnom a štátnom sektore. S minimálnou mzdou vo výške 520 eur podľa Richtera ráta aj budúcoročný štátny rozpočet. Šéf rezortu práce pritom upozornil na to, že podľa Zákonníka práce máme na Slovensku šesť stupňov minimálnej mzdy, pričom pri najvyššom, šiestom stupni kvalifikácie by minimálny hrubý zárobok od začiatku budúceho roka predstavoval 1 040 eur.

Odborári podľa viceprezidentky Konfederácie odborových zväzov SR Moniky Uhlerovej trvajú tom, aby minimálna mzda v budúcom roku predstavovala 635 eur. Ako uviedla, ide o 60 percent z predpokladanej priemernej mzdy na Slovensku v tomto roku. Rezortu práce pritom Uhlerová odporučila prehodnotiť svoj návrh tak, aby minimálne hrubé zárobky v budúcom roku stúpli aspoň o 10 %, teda aspoň o rovnaké percento, o aké sa majú od začiatku budúceho roka zvýšiť mzdy vo verejnom sektore.

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský upozornil na to, že kým priemerná mzda na Slovensku v uplynulých rokoch rástla medziročne približne o 3 percentá, tak minimálna mzda išla nahor o 7 až 10 percent ročne. To podľa neho vedie k tomu, že rozdiel medzi minimálnou a priemernou mzdou sa zmenšuje, čím sa pre zamestnávateľov znižuje priestor na motiváciu zamestnancov. "Ak chceme riešiť vyššie mzdy, tak to musíme riešiť nielen tlačením na minimálnu mzdu," povedal. Šéf Asociácie priemyselných zväzov SR Alexej Beljajev poukázal na to, že pre zamestnávateľov je dôležitá predvídateľnosť podnikateľského prostredia. "Boli by sme radi, keby sa v budúcnosti našiel nejaký konsenzus na tom, aby minimálna mzda bola stanovovaná na základe nejakých exaktných ukazovateľov, na ktorých sa dohodnú sociálni partneri," povedal.

Samospráva by mala financovať sociálne služby bez ohľadu na poskytovateľa, tvrdí premiér

Tak, ako štát platí za každého klienta zariadenia sociálnych služieb rovnakú sumu bez ohľadu na to, v akom zariadení je umiestnený, tak by aj mestá a obce mali svojim občanom platiť doplatok v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sú v samosprávnych alebo súkromných zariadeniach. V reakcii na požiadavky Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb to uviedol premiér Peter Pellegrini. "Za tým postojom si stojím a pevne verím, že budem môcť presvedčiť aj kolegov zo samosprávy, že občania aj keď platia dane a tie všetky tečú do kás miest a obcí, musia sa postarať aj o tých, ktorí sú odkázaní na pomoc," povedal. Situácia sa pritom podľa predsedu vlády bude len zhoršovať a počet ľudí, ktorí budú odkázaní na pomoc inej osoby, bude narastať. "Ak sa na to nezačneme pripravovať už dnes, budeme mať vážny problém," zdôraznil predseda vlády.

Predstaviteľka Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb Anna Ghannamová upozornila na to, že neverejní poskytovatelia sociálnych služieb sa v súčasnosti starajú takmer o 14 000 odkázaných ľudí, kým mestá a obce v pozícii verejných poskytovateľov sociálnych služieb majú necelých 10 000 klientov. "Preto žiadame premiéra, aby sa neverejní poskytovatelia stali rovnocenným partnerom vláde tak, ako je ním ZMOS," povedala. Obce a mestá podľa nej od januára tohto roka ignorujú novelu zákona o sociálnych službách a odmietajú sa podieľať na úhrade pre vlastného občana, ak je umiestnený v súkromnom zariadení.

Platforma za spravodlivé financovanie sociálnych služieb zaslala ešte koncom júna premiérovi Petrovi Pellegrinimu list, v ktorom ho žiada o mimoriadnu dotáciu pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na rok 2018 v sume 10 miliónov eur. Žiadajú tiež radikálnejšie zvýšenie štátneho príspevku na financovanie sociálnych služieb na rok 2019, ktorého výšku schválila vláda. Mimoriadnou dotáciou by si poskytovatelia podľa platformy dorovnali reálne náklady na zabezpečenie sociálnych služieb na obsadených miestach. "Teda nielen zvýšené náklady na minimálnu mzdu platnú od 1. 1. 2018 a príplatky platné od 1. 5. 2018, ale aj zvýšenie prevádzkových nákladov, ktoré nereflektovali ani kraje a už vôbec obce a mestá, ktoré finančné príspevky na prevádzku nehradia," uvádza platforma v liste.

Platforma tiež v liste žiadala opätovne vrátiť do legislatívneho procesu nariadenie vlády, ktorým sa stanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby na rok 2019. Tento príspevok by sa mal zvýšiť tak, aby už prijímatelia sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov neboli odkázaní na finančný príspevok.

Pozrite si archívnu reportáž.

​