Analýzy 24: Horúčavy menia ekonomiku. Mikloš a Vaňo upozorňujú na drahšiu energiu aj potraviny

Klimatická zmena podľa Ivana Mikloša zasahuje prakticky všetky oblasti ekonomiky. Ako príklad uviedol energetiku. Počas horúčav rastie spotreba elektriny najmä pre klimatizácie, zároveň však klesá výroba z niektorých zdrojov. Problémom sú najmä jadrové elektrárne chladené vodou z riek. Pri vysokých teplotách a suchu totiž klesajú prietoky, čo môže obmedziť ich výkon. Menej elektriny zároveň vyrábajú vodné elektrárne.

„Vždy, keď akýkoľvek tovar je ho menej a dopyt po ňom je vyšší, tak cena rastie,“ vysvetlil Mikloš. Dôsledky sa podľa neho prejavujú aj v poľnohospodárstve, doprave či stavebníctve. Vysoké teploty znižujú produktivitu pracovníkov a v extrémnych podmienkach musia napríklad vlaky jazdiť pomalšie.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Téma sucha nesmie byť témou len vtedy, keď je tu sucho, zdôraznila Holéciová

Každý stupeň nad 30 znižuje produktivitu

Na ekonomické dôsledky horúčav upozornil aj Vladimír Vaňo. Podľa neho nejde o krátkodobý výkyv, ale o trend, ktorý už možno sledovať v ekonomických údajoch. „Svetové poisťovne, ale hlavne zaisťovne vidia posledné štvrťstoročie s rôznymi výkyvmi, ale veľmi jasný trend, že tie škody, ktoré musia preplácať a ktoré súvisia s nežiaducimi dôsledkami počasia, stabilne dlhodobo rastú,“ uviedol.

Extrémne teploty zároveň zasahujú produktivitu práce. Výskum Národnej banky Slovenska podľa Vaňa ukázal, že každý stupeň nad hranicou 30 stupňov Celzia citeľne znižuje produktivitu v najviac ohrozených sektoroch a vplýva aj na tržby.

Klimatická zmena môže zdražovať aj potraviny

Dôsledky počasia sa podľa ekonómov môžu postupne premietať do cien potravín. Nižšia úroda znamená menšiu ponuku poľnohospodárskych komodít a tým aj tlak na rast ich cien. Mikloš upozornil, že situáciu môžu zhoršovať aj geopolitické problémy a obmedzenia v doprave. „Dá sa predpokladať, že to bude mať dôsledky, celkom určite rastu cien poľnohospodárskej produkcie a teda aj potravín. A mimochodom aj nárast cien prepravy. To má zase inflačné dôsledky, pretože to zvyšuje cenu,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Horúčavy zamávali trhom s elektrinou. Odborníci vysvetľujú, prečo nás čaká veľká výzva

Poisťovne už reagujú na rastúce riziká

Klimatická zmena sa podľa Vaňa čoraz viac dotýka aj poistného trhu. Rastúce škody spôsobené extrémnym počasím zvyšujú náklady poisťovní a v niektorých regiónoch už poisťovne prestávajú ponúkať niektoré typy poistenia alebo zhoršujú podmienky. „Po vlaňajších katastrofických požiaroch v Kalifornii to začala byť téma, že niektoré oblasti doslova sú predmetom takzvaných výluk, poisťovne ich jednoducho odmietajú poistiť,“ upozornil. Podľa ekonóma preto nebude stačiť iba znižovanie emisií. Krajiny budú musieť investovať aj do prispôsobenia infraštruktúry novým podmienkam.

Ekonomika sa musí pripraviť na extrémy

Vaňo poukázal napríklad na potrebu investícií do elektrických sietí. Tie sú podľa neho jednou z kľúčových, hoci často prehliadaných súčastí modernej ekonomiky. „Rozvodné siete sú veľmi nudné asi len na to najnutnejšie odvetvie, ale na ktorom stojí a padá, sú doslova chrbtovou kosťou modernej ekonomiky,“ uviedol.

+7 fotiek

Horúčavy na Slovensku

Rastúci dopyt po elektrine pritom nesúvisí iba s klimatizáciami. Spotreba bude podľa neho rásť aj v dôsledku digitalizácie a rozmachu umelej inteligencie. Problémom Európy sú navyše nedostatočné cezhraničné prepojenia. Elektrina sa tak podľa Vaňa nie vždy dostane z regiónov, kde je jej dostatok a je lacnejšia, tam, kde je jej nedostatok.

Slovensko nevyužíva vlastný energetický potenciál

Mikloš upozornil, že Slovensko má podľa neho vlastné možnosti, ktoré dostatočne nevyužíva. Spomenul napríklad biomasu či geotermálnu energiu. „Máloktorá krajina má taký potenciál biomasy, napríklad alebo geotermálnej energie, ako má Slovensko. Ako ho využívame? Nijak,“ povedal.

Za problém považuje aj energetické dotácie, ktoré podľa neho môžu oslabovať motiváciu domácností a firiem investovať do úspornejších technológií. Podobná situácia je podľa neho aj pri hospodárení s vodou. Slovensko má rozsiahly systém závlah, ktorý však podľa Mikloša zostal po desaťročiach zanedbaný.

Prečítajte si tiež

Hrozivé čísla: Počas júnovej vlny horúčav v Európe zaznamenali takmer 15-tisíc nadmerných úmrtí

Zelená transformácia nie je jedinou odpoveďou

Podľa Vaňa treba rozlišovať medzi znižovaním emisií a adaptáciou na klimatickú zmenu. Európa investuje do zelenej transformácie, zároveň však bude potrebovať veľké investície do toho, aby sa hospodárstvo dokázalo vyrovnať s novými podmienkami. Ako príklad uviedol klimatizáciu. Zatiaľ čo v Spojených štátoch je v domácnostiach mimoriadne rozšírená, v Európe je jej podiel výrazne nižší.

Obaja ekonómovia zároveň upozornili, že klimatická zmena môže urýchliť vývoj nových technológií. Rast cien fosílnych palív a energetické krízy vytvárajú podľa Mikloša tlak na rozvoj obnoviteľných zdrojov a efektívnejšieho skladovania energie. „Technologický pokrok je napríklad to, že v súčasnosti ešte oveľa väčší tlak aj pre rastúce ceny energií z tých štandardných fosílnych palív,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Horúčavy, sucho aj požiare. Únia miest vyzýva štát na riešenie klimatickej krízy

Závislosť od surovín nezmizne

Zelená transformácia však podľa Mikloša neznamená úplný koniec závislosti od zahraničia. Európa môže podľa neho znižovať riziká, ale svetová ekonomika zostane navzájom prepojená. „Vždy sme závislí od niečoho iného. Tá svetová ekonomika je tak navzájom silno prepojená, že tá závislosť tu bude, či sa nám to páči alebo nepáči,“ konštatoval.

Riešením má byť podľa neho užšia spolupráca spojencov, diverzifikácia dodávok a využívanie vlastných zdrojov. Klimatická zmena tak podľa ekonómov nebude iba environmentálnou otázkou. Čoraz výraznejšie sa stáva ekonomickou, energetickou aj geopolitickou výzvou, na ktorú sa krajiny budú musieť pripraviť investíciami do infraštruktúry, energetiky a adaptácie.

+9 fotiek

Horúčavy v Európe