PRIESKUM. Študenti študujú, len aby študovali

BRATISLAVA / Tipli by ste si koľko vysokoškolákov vie, či im daná škola aj pomôže reálne sa zamestnať vo vyštudovanom odbore? Tak my vám to povieme, len tretina. Ostatní idú na školy len preto, že to je ľahké a majú to blízko domov.

Pre mladých ľudí na Slovensku je pri výbere fakulty, na ktorej chcú študovať, dôležitejšia jej blízkosť k bydlisku než to, ako im pomôže získať zamestnanie. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre personálno-poradenskú spoločnosť McROY Slovakia realizovala výskumná agentúra AKO.

600 študentov, 12 fakúlt

Prieskum sa konal na vzorke 600 respondentov medzi študentmi 12 fakúlt technického i humanitného zamerania, ktoré v rebríčku Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry skončili buď na popredných, alebo na spodných priečkach. "Na slovenskom trhu sa stretávame s paradoxnou situáciou. Na jednej strane je vysoká miera absolventskej nezamestnanosti, na strane druhej je problémom mnohé pozície obsadiť. Existuje prebytok absolventov humanitných smerov a chýbajú technici. Rovnako je otázne, ako mladí ľudia vnímajú kvalitu fakúlt. Preto nás zaujímalo, na základe čoho si vyberajú školu," povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McROY Group Luboš Sirota.

Technici vnímajú budúce uplatnenie vážnejšie

Z prieskumu vyplýva, že študenti technických smerov vnímajú budúce uplatnenie vážnejšie než ich kolegovia z humanitných fakúlt. Možnosť ľahšieho zamestnania sa po skončení školy ako motív výberu fakulty uviedlo 46 percent respondentov z technických fakúlt, ale len 24 percent študentov humanitných smerov.

Navyše, 14 percent mladých ľudí z humanitných fakúlt povedalo, že ich výber bola úplná náhoda, pri technikoch to bolo iba päť percent. Rozdielnu motiváciu preukázali aj študenti fakúlt v závislosti od toho, či sú z pohľadu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry považované za kvalitné, alebo nie.

Školstvo - najväčší generátor nezamestnaných

Ľahšie zamestnanie vďaka škole očakáva takmer polovica študentov lepších fakúlt, v prípade tých horších je to približne štvrtina. Problém prepojenia štúdia s praxou si uvedomujú aj samotní študenti. Práve túto položku pri hodnotení fakúlt totiž označili za najslabšiu. Platí pritom, že čím sú starší, tým sú z tohto pohľadu pesimistickejší.

Podľa Sirotu nie je prekvapením, že práve školstvo je jedným z najväčších generátorov nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku. Aj preto patrí Slovensko z tohto pohľadu v EÚ medzi najhorších. V situácii, kedy mladí ľudia nevidia v školách predovšetkým cestu k získaniu zamestnania, sa nevytvára ani tlak, aby vzdelávanie odrážalo potreby praxe. Podľa skúseností McROY tak až tretina vysokoškolsky vzdelaných ľudí končí na pozíciách, na ktoré by stačila aj stredná škola. 

Téme sa ďalej venuje reportér Richard Juriš. INFORMÁCIE ONLINE TU. 

isifa/Lidové noviny/VIKTOR CHLAD