Polojasno
19°
Bratislava
Jakub
25.7.2024
842. deň na Ukrajine:​ Ruská invázia na Ukrajinu môže byť príčinou až 175 miliónov ton emisií CO2
Zdielať na

842. deň na Ukrajine:​ Ruská invázia na Ukrajinu môže byť príčinou až 175 miliónov ton emisií CO2

KYJEV / Odhadované emisie sa rovnajú ročnej produkcii emisií 90 miliónov áut. Počas konferencie na obnovu Ukrajiny, ktorá sa konala v nemeckom Berlíne, bolo podpísaných viac než 100 dohôd. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že víta nové sankcie USA voči Rusku.

Ruská invázia na Ukrajinu môže byť príčinou až 175 miliónov ton emisií CO2

Vyplýva to zo spoločnej správy ukrajinského ministerstva životného prostredia a mimovládnych organizácií zverejnenej vo štvrtok 13. júna. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters. Správa uvádza, že odhad zahŕňa už uvoľnené emisie spolu s emisiami, ktoré by vznikli pri náprave škôd spôsobených ruskou vojenskou agresiou od februára 2020. Správa ako hlavné zdroje emisií CO2 uvádza "miliardy litrov paliva spotrebovaného vojenskou technikou, milióny hektárov polí a lesov spálených ohňom, stovky budov na spracovanie ropy a palív vyhodených do vzduchu a obrovské množstvá ocele a betónu spotrebované na opevnenie stoviek kilometrov frontových línií".

Štúdia ďalej uvádza, že odhadovaných 175 miliónov ton emisií sa rovná ročnej produkcii emisií 90 miliónov áut. Zároveň je to rovnaké množstvo CO2, aké za rok vyprodukuje Holandsko. Autori tiež vyčíslili finančnú hodnotu škôd napáchaných emisiami. Využili na to tzv. spoločenskú hodnotu uhlíka (Social Cost of Carbon – SCC). "Ruská federácia spôsobila počas 24 mesiacov bojov klimatické škody v hodnote viac než 32 miliárd amerických dolárov," dodáva štúdia.

​Na konferencii na obnovu Ukrajiny v Nemecku bolo podpísaných vyše 100 dohôd

Počas konferencie na obnovu Ukrajiny, ktorá sa konala v nemeckom Berlíne, bolo podpísaných viac než 100 dohôd. Oznámila to v stredu 12. júna, nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová. Konferencia nie je vnímaná ako darcovská, ale skôr ako fórum na získavanie kontaktov a zúčastnilo sa na nej vyše 3000 ľudí vrátane politických predstaviteľov či predstaviteľov rôznych podnikov a medzinárodných organizácií. Nemecko, Ukrajina a 12 ďalších krajín sa a 17 rozvojových organizácií vytvorilo alianciu, ktorá má posilniť malé a stredne veľké podniky. "Ukrajina potrebuje silnú ekonomiku, aby prežila vojnu a obnovila, čo bolo zničené," uviedla Schulzeová.

Schulzeová tiež vyzvala na uzatvorenie väčšieho počtu partnerstiev medzi mestami. Je totiž podľa nej potrebné, aby každá ukrajinská samospráva mala aspoň jedného medzinárodného partnera. Medzi účastníkmi konferencie bol i starosta Kyjeva Vitalij Kličko. V rámci konferencie boli tiež spustené školenia pre 180 000 pracovníkov s praxou, ktorí sa zapájajú do obnovy Ukrajiny. "Nezáleží, ako často Rusko ničí elektrické vedenia, nemocnice a budovy. Ukrajinci budú mať vedomosti a zručnosti na ich obnovu," uviedla Schulzeová v prvý deň konferencie.

​Ukrajina: Kuleba privítal nové sankcie USA voči Rusku

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok 13. júna uviedol, že víta nové sankcie USA voči Rusku. TASR informuje podľa agentúry Reuters. "Na každý jeden subjekt pomáhajúci Rusku pri výrobe zbraní musí byť vyvinutý čo najintenzívnejší tlak," napísal Kuleba na sociálnej sieti X. Ruskú vojnovú mašinériu je podľa neho potrebné rozložiť a zastaviť jej financovanie predtým, než na svete spôsobí ešte viac utrpenia a ničenia.

Opatrenia podľa jeho vyjadrení ruský režim zasiahnu tam, kde to bolí. "Obzvlášť oceňujeme rázne opatrenia voči báze ruského obranného priemyslu a jeho prístupu k technológiám a zdrojom v zahraničí," napísal. Zastavenie "vojnovej mašinérie" ruského prezidenta Vladimira Putina je podľa Kulebu dôležité pre globálnu bezpečnosť. "Každá jedna zbraň, ktorú Rusko nie je schopné vyrobiť z dôvodu obmedzení zdrojov, je zachránený život," napísal.

Americké ministerstvo financií v stredu 12. júna oznámilo, že Spojené štáty rozšírili svoj sankčný zoznam o ďalších vyše 300 fyzických a právnických osôb v Rusku aj v iných krajinách, ktoré Moskve pomáhajú pokračovať vo vojne na Ukrajine a vyhýbať sa sankciám. Na sankčný zoznam bola okrem iných zaradená aj Moskovská burza i dodávatelia elektroniky a polovodičov v Rusku, Číne, na Blízkom východe, v Európe, Afrike a Karibiku. Americké ministerstvo tiež oznámilo upravenie už uvalených sankcií voči dvom ruským bankám - VTB a Sberbank.

​Zelenskyj očakáva prijatie dôležitých rozhodnutí na summite G7

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 13. júna uviedol, že očakáva prijatie "dôležitých rozhodnutí" na summite skupiny G7, ktorý sa začal v Taliansku. Zároveň oznámil, že podpíše bezpečnostné dohody s Japonskom a Spojenými štátmi, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. "Veľká časť (summitu) bude venovaná Ukrajine, našej obrane a ekonomickej odolnosti a očakávame dnes dôležité rozhodnutia," uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Krajiny G7 sú kľúčovým podporovateľom Ukrajiny z hľadiska vojenskej i finančnej pomoci od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Predstavitelia siedmich najsilnejších ekonomík sveta majú na prebiehajúcom summite rokovať o dohode, v rámci ktorej by mohla byť Kyjevu poskytnú pôžička v hodnote 50 miliárd dolárov. Na túto pôžičku by pritom mohli byť ako záruka použité výnosy z ruských aktív zmrazených na Západe. Zelenskyj okrem toho oznámil, že na okraj summitu podpíše bezpečnostné dohody s Tokiom a Washingtonom. "Podpíšeme bilaterálne bezpečnostné dohody. Dokument so Spojenými štátmi bude bezprecedentný," uviedol ukrajinský prezident.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy