755. deň na Ukrajine: Putin po voľbách žiada FSB, aby vypátrala "zradcov"

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

KYJEV / Putin po voľbách žiada FSB, aby vypátrala "zradcov". Rusko v marci zhodilo na Ukrajinu takmer 900 navádzaných bômb, tvrdí Zelenskyj. Rusko údajne na východe Ukrajiny obsadilo dedinu Orlivka. Ukrajina je šokovaná, že USA ešte neschválili balík pomoci, vyhlásil Kuleba. Ruský parlament prijal ďalšie dva zákony o službe odsúdených v ruskej armáde.

+250 fotiek

Vojna na Ukrajine

Putin po voľbách žiada FSB, aby vypátrala "zradcov"

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok (19. 3.) žiadal vypátranie a potrestanie "zradcov" aj zintenzívnenie boja proti terorizmu. Povedal to v príhovore pred príslušníkmi Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), po svojom znovuzvolení za prezidenta vo voľbách, v ktorých nemal skutočného súpera. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

"Zradcov" treba identifikovať a potrestať, vyhlásil Putin výrazne nahnevaným tónom. "Budeme ich trestať bez časového obmedzenia, nech sú kdekoľvek," dodal. Rusko podľa neho na týchto zradcov, ktorí páchajú zločiny proti krajine, nezabúda. V Rusku i v zahraničí sa opakovane objavujú prípady ruských občanov, ktorí sú zavraždení alebo zomrú na nevysvetlených okolností.

Putin v utorňajšom príhovore osobitne spomenul útoky podnikané z Ukrajiny na Belgorodskú oblasť popri hranici, kde nedávno zaznamenali aj civilné obete. Intenzívne útoky hlásili v tejto oblasti počas prezidentských volieb, ktoré prebiehali od piatka do nedele. Putin to označil za terorizmus zameraný na narušenie volieb. Obvinil z toho "sabotážne a teroristické skupiny", ktoré podľa neho konali spolu s ukrajinskými silami, žoldniermi a ďalšou "zberbou". Týmto slovom označil ruských občanov, ktorí prešli na ukrajinskú stranu.

Prezident tiež požiadal FSB, aby spojila sily s inými spravodajskými službami a aby spoločne zintenzívnili boj proti terorizmu. "Máme do činenia so silným a nebezpečným protivníkom, ktorý má vo svojom arzenáli širokú škálu informácií, aj technických a finančných prostriedkov," vyhlásil. Putin spomenul odpálenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 na dne Baltského mora v roku 2022.

Podľa Putina treba posilniť aj pohraničnú stráž, napríklad mobilnými jednotkami, ktoré sú efektívnejšie. Spomenul takisto pozemné a námorné hranice, okrem iných aj Čierne more, kde ukrajinské sily dosahujú úspechy proti ruským námorným silám.
FSB je okrem iného zodpovedná za ochranu hraníc Ruska.

Zelenskyj: Rusko v marci zhodilo na Ukrajinu takmer 900 navádzaných bômb

Rusko od začiatku marca vypálilo na Ukrajinu 130 rakiet rôzneho druhu, vyše 320 útočných dronov Šáhid a takmer 900 navádzaných bômb, oznámil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR prevzala informácie z portálu britského denníka The Guardian. Rusko aj Ukrajina v poslednej dobe zintenzívnili vzájomné vzdušné útoky. Ruskí vojaci na fronte postupujú a ukrajinské ozbrojené sily majú nedostatok vojakov a zbraní, zhodnotil situáciu portál.

Rusko sústreďovalo v marci svoje vzdušné útoky na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa na pobreží Čierneho mora. Útočilo na ňu a na oblasť okolo nej takmer každý deň, píše tlačová agentúra Reuters. Dve balistické rakety pri jednom útoku minulý týždeň zabili dvoch ľudí a zranili vyše 70 ďalších osôb.

Rusko údajne na východe Ukrajiny obsadilo dedinu Orlivka

Ruské jednotky v utorok údajne obsadili dedinu Orlivka, asi štyri kilometre od Avdijivky na východe Ukrajiny, uviedlo ruské ministerstvo obrany. TASR informuje podľa správy agentúry AFP. "Jednotky skupiny Stred na avdijivskom fronte oslobodili dedinu Orlivka," vyhlásilo ruské ministerstvo obrany. Správa o obsadení Orlivky prišla približne mesiac po obsadení neďalekej Avdijivky. Ruské jednotky sa zmocnili tohto zničeného mesta po jednej z najkrvavejších bitiek vojny na Ukrajine.

Moskve počas niekoľkých uplynulých mesiacov niekoľkokrát územne postúpila. Využíva tak svoju materiálnu prevahu na bojisku, zatiaľ čo sa Kyjev usiluje zaistiť dostatok munície a jednotiek. Ukrajina odoláva ruským útokom a čaká na dodávky delostreleckej munície z Európy a balík vojenskej pomoci od USA v hodnote približne 60 miliárd USD, ktorý v Kongrese blokujú republikáni.

Kuleba: Ukrajina je šokovaná, že USA ešte neschválili balík pomoci

Ukrajina je šokovaná, že Spojené štáty jej ešte neschválili balík vojenskej pomoci vo výške 60 miliárd dolárov, vyhlásil v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Balík pomoci, ktorý zahŕňa aj podporu pre Izrael a Taiwan, vo februári odsúhlasil Senát amerického Kongresu, no v Snemovni reprezentantov ho republikáni naďalej blokujú. "Je to dôležité a šokuje nás, že toto rozhodnutie ešte nebolo prijaté. Blíži sa koniec marca a rokovania pokračujú, rokovania o otázke životne dôležitých záujmov, strategických záujmov USA v Európe," uviedol Dmytro Kuleba na online brífingu pre zahraničné médiá.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na stretnutí s americkým senátorom Lindseym Grahamom vyhlásil, že je "kriticky dôležité", aby Kongres rozhodol čo najskôr. Ako upozorňuje AFP, ukrajinské jednotky hlásia z frontu nedostatok munície a postup ruskej armády na určitých úsekoch. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena minulý týždeň Kyjevu prisľúbila vojenskú pomoc za 300 miliónov eur. Ide o prvú poskytnutú pomoc od decembra. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan však zdôraznil, že poskytnutá munícia vystačí Kyjevu len na krátky čas, a preto je potrebné, aby americký Kongres schválil ďalšiu pomoc pre Ukrajinu.

Ruský parlament prijal ďalšie dva zákony o službe odsúdených v ruskej armáde

Ruský parlament v utorok v druhom a treťom čítaní schválil návrhy zákonov o oslobodení od trestnej zodpovednosti výmenou za uzavretie zmluvy s ruským ministerstvom obrany. Tieto zákony štátu uľahčia najímanie odsúdencov do služby v ruských ozbrojených silách. Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), z dokumentov vyplýva, že ak dôjde k uzavretiu zmluvy medzi odsúdeným a ministerstvom obrany, trestné konania budú prerušené a osobám odsúdeným na nepodmienečný trest odňatia slobody sa trest zmení na podmienečný. Neskôr im trest môže byť dokonca aj vymazaný.

Na páchateľov niektorých trestných činov sa však tieto zákony nebudú vzťahovať - ide napr. o páchateľov sexuálneho obťažovania maloletých, terorizmu, špionáže a vlastizrady. Štátna duma v nedávnej minulosti podobný zákon už prijala - týkal sa osôb odsúdených za trestné činy spáchané pred 24. júnom 2023. Nové návrhy zákonov sa budú vzťahovať aj na osoby, ktoré spáchali trestný čin alebo boli odsúdené po tomto dátume.

S verbovaním odsúdených do ruských ozbrojených síl sa začalo po ruskej invázii na Ukrajinu. Spočiatku slúžili v súkromnej vojenskej Vagnerovej spoločnosti, neskôr ich začali priraďovať aj do iných jednotiek. V januári tohto roku však vyšlo najavo, že odsúdeným, ktorí šli do vojny na Ukrajine, prestali udeľovať milosť od ruského prezidenta Vladimira Putina - namiesto toho sú len podmienečne prepustení z väzby.

Podľa odhadov spravodajského webu Mediazona a ruskej redakcie BBC, ktoré vedú overený zoznam padlých vo vojne na Ukrajine, asi 18 percent padlých z radov ruského vojenského personálu boli odsúdení väzni. Ide o najpočetnejšiu kategóriu medzi mŕtvymi na ruskej strane.