743. deň na Ukrajine: Rusko môže pokračovať v bojoch na Ukrajine ešte najmenej dva roky

KYJEV / Rusko môže pokračovať v bojoch na Ukrajine s rovnakou intenzitou ešte najmenej dva roky. Umožňujú mu to vysoké ceny ropy, obchádzanie sankcií a štátne investície. Podľa agentúry Reuters to tvrdia zdroje z prostredia litovskej tajnej služby. Veliteľ ukrajinských pozemných síl Pavľuk informoval, že aktuálnym cieľom Ukrajincov je čo najskôr stabilizovať situáciu na fronte. Následne plánujú ešte tento rok podniknúť protiofenzívu a prevziať opäť iniciatívu. Ukrajinské diplomatické zdroje nevylučujú, že cieľom včerajšieho raketového útoku na Odesu bola ukrajinská a grécka delegácia. Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Medvedev to popiera.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Rusko môže podľa litavských tajných služieb bojovať na Ukrajine ešte najmenej dva roky

Rusko v roku 2023 zreformovalo a posilnilo svoju bojmi oslabenú armádu na Ukrajine a rozširuje vojenský potenciál popri svojej hranici so Severoatlantickou alianciou (NATO), teda aj popri hranici s Fínskom, ktoré sa stalo členom NATO vlani. Litovské tajné služby to uviedli vo svojom výročnom hodnotení hrozieb, ktorým čelí pobaltský štát.

Prečítajte si tiež

742. deň na Ukrajine: Rusko útočilo neďaleko konvoja počas návštevy gréckeho premiéra v Odese

​"Moskva sa dokáže poučiť z chýb a zlepšuje svoju bojovú efektivitu," dodali litovské služby v správe. Spoločná správa je dielom dvoch služieb - kontrarozviedky Štátny bezpečnostný úrad a vojenskej Obrannej spravodajskej a bezpečnostnej služby patriacej pod ministerstvo národnej obrany. Ministerstvo obrany v Moskve v utorok oznámilo, že Rusko posilnilo svoje ozbrojené sily na severe a západe krajiny v reakcii na "zaznamenané" zvyšovanie síl NATO na svojich hraniciach.

V správe sa píše, že ruské a bieloruské tajné služby sa čoraz viac snažia verbovať Litovčanov prekračujúcich hranicu a Litva zadržala v roku 2023 niekoľko svojich občanov, ktorých obvinila z poskytovania informácií bieloruským spravodajským službám za peniaze.

Von der Leyenová: Putina čaká za vojnové zločiny súd v Haagu

Väčšina šéfov vlád a štátov a lídrov politických strán zastrešených Európskou ľudovou stranou (EPP) vo štvrtok na kongrese ľudovcov v Bukurešti vyjadrila podporu Ukrajine, ktorá už tretí rok čelí ruskej invázii. K týmto názorom sa vo svojom prejave pridala aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Von der Leyenová pripomenula, že Ukrajina vstúpila do tretieho roku vojny, ktorú rozpútalo Rusko. Konštatovala tiež, že dnes nie je pre EÚ naliehavejšia téma ako Ukrajina. "Bola som v Buči po oslobodení mesta, nezabudnem na vrecia na telá. Na nevinných civilistov, mladých, starých, ktorých zabili Putinovi vojaci. Nezabudnem na zúfalých rodičov, ktorým uniesli deti do Ruska," povedala šéfka eurokomisie pred asi 2000 delegátmi kongresu. Upozornila, že Putin je stíhaný za vojnové zločiny a v Haagu ho čaká Medzinárodný trestný súd (ICC).

"Putin je stíhaný za vojnové zločiny a bude súdený. ​​Čaká ho vojnový súd," vyhlásila von der Leyenová po tom, ako uviedla, že Putin je zodpovedný aj za smrť ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, hlavného odporcu Kremľa, ktorý vo februári zomrel vo väzení za podozrivých okolností.

Prečítajte si tiež

741. deň na Ukrajine: ​Kyjev tvrdí, že ukrajinské morské drony zničili loď ruskej Čiernomorskej flotily

​Nórsko poskytne na českú iniciatívu dodávok munície pre Kyjev 140 miliónov eur

Nórsko daruje 1,6 miliardy nórskych korún (približne 140 miliónov eur) na českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu z tretích krajín. Oznámil to vo štvrtok nórsky premiér Jonas Gahr Störe, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters. "Ukrajina naliehavo potrebuje veľké množstvo delostreleckej munície, aby mohla čeliť ruskej agresii," povedal Störe vo vyhlásení.

Česko sa svojou iniciatívou snaží urýchlene zohnať muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov, pričom na Západe hľadá spojencov na jej financovanie. Podporilo ju viacero európskych krajín vrátane Francúzska. Holandský premiér Mark Rutte vo februári oznámil, že jeho krajina poskytne na tento účel 100 miliónov eur.

Český prezident: Peniaze na muníciu pre Ukrajinu už máme, zapojilo sa 18 krajín

Český prezident Petr Pavel vo štvrtok počas návštevy Stredočeského kraja oznámil, že sa podarilo zhromaždiť dostatok financií na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo Európy. Do českej iniciatívy v hľadaní prostriedkov na jej nákup sa podľa neho zapojilo 18 krajín. "K dnešnému ránu sme zhromaždili celkovú čiastku na nákup všetkej munície, teda 800-tisíc kusov," uviedol Pavel. Stalo sa tak po tom, ako svoj podiel na projekte vo štvrtok prisľúbilo aj Nórsko.

Dodal, že teraz to bude len na šikovnosti českých firiem a ministerstva obrany, či sa podarí celý postup urýchliť tak, aby sa munícia na Ukrajinu dostala už v nasledujúcich týždňoch. "Myslím si, že to realizovateľné je a ak nenastanú žiadne zásadné problémy, tak by naozaj počas pár týždňov mohla na Ukrajine byť," dodal Pavel.

Prečítajte si tiež

740. deň na Ukrajine: Súd zamietol sťažnosť matky Navaľného za nevydanie synovho tela

​Kremeľ tvrdí, že Macronove vyjadrenia zvyšujú zaangažovanosť Francúzska do vojny

"Macron je presvedčený o svojej línii strategickej porážky našej krajiny a naďalej zvyšuje úroveň priameho zapojenia Francúzska do konfliktu," uviedol vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Macron nedávno vyvolal rozruch, keď hypoteticky nevylúčil vyslanie západných vojakov na Ukrajinu. 

Od myšlienky vyslania vojakov európskymi krajinami alebo krajinami aliancie NATO na Ukrajinu sa následne dištancovali viacerí predstavitelia vlád štátov EÚ, Spojených štátov, Británie aj vedenia Aliancie. Francúzski predstavitelia tiež trvali na tom, že takéto sily by mali len úlohu podporovať operácie ako napríklad odmínovanie, a nie bojovať proti ruským silám.