Koniec nenávisti medzi USA a Kubou. Krajiny po 55 rokov otvoria ambasády

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

HAVANA, WASHINGTON / Spojené štáty a komunistická Kuba v pondelok po 55 rokoch vzájomne otvoria svoje ambasády. Obrat medzi Havanou a Washingtonom nastal vlani v decembri, keď prezidenti USA a Kuby Barack Obama a Raúl Castro oznámili, že chcú vzťahy svojich krajín normalizovať.

Obama aj Castro zhodne tvrdia, že obe krajiny čaká v náprave spolužitia dlhá a náročná cesta. Medzi najväčšie prekážky, ktoré čakajú na vyriešenie, je budúcnosť amerického embarga a americkej základne Guantánamo a tiež otázka ľudských práv na Kube.

"Hovoríme o vybudovaní nového druhu vzťahov medzi našimi štátmi, ktoré budú odlišné od celej našej histórie," vyhlásil Castro v stredu v kubánskom parlamente. Povedal tiež, že Havana je pripravená odpútať sa od konfliktnej minulosti a žiť s USA v mieri.

55 rokov

"Nesmieme sa stať väzňami minulosti," povedal na začiatku júla Obama k chystanému otvorenie ambasád. "Američania a rovnako tak aj Kubánci sa chcú posunúť dopredu."

Pondelkovým otvorením ambasád Washington a Havana formálne opäť obnoví diplomatické vzťahy, ktoré boli prerušené po komunistickom prevrate na Kube v roku 1959. O rok neskôr oba štáty zatvorili svoje zastúpenie a v januári 1961 oficiálne diplomatické styky prerušili.

Historický okamih

Diplomatické kanály medzi znepriatelenými krajinami ale neboli úplne uzavreté. Na konci 70. rokov začali v metropolách prevádzku takzvanej záujmovej sekcie, tie ale boli technicky pod ochranou Švajčiarska a už neboli rovnakého štatútu ako ambasády. Zásadný zvrat nastal v roku 2013, kedy USA a Kuba začali tajne vyjednávať o možnosti zmierenia. Za historický okamih je potom považovaný minuloročný 17. december, kedy Obama a Castro oznámili úmysel vzťahy obnoviť.

Hoci Spojené štáty a Kuba od seba delí len 145 kilometrov, bude pre nich podľa analytikov ťažké nájsť k sebe cestu. Castro tvrdí, že úplne normálne vzťahy s USA budú mysliteľné len vtedy, ak Washington odvolá svoju ekonomickú blokádu. Tá trvá od roku 1962. O jej zrušení americký prezident rozhodnúť nemôže, schváliť koniec embarga totiž musí Kongres.

Obama niektoré obmedzenia, ktoré sú v jeho právomoci, zmiernil. Dal tiež na vedomie, že blokáda nie je účinná, preto stratila zmysel. Republikánmi ovládaný Kongres ju ale zatiaľ zrušiť nechce. Republikáni podobne ako kubánske opozičné organizácie tvrdia, že Obama nedemokratickému režimu ustupuje.

Ľudské práva

Normalizácia podľa Castra bude vyžadovať aj navrátenie námornej základne Guantánamo na Kube, ktorú si Spojené štáty na základe historickej zmluvy prenajímajú na neobmedzene dlhú dobu. Od kubánskej komunistickej revolúcie Havana platnosť zmluvy neuznáva a snaží sa prinútiť Američanov k odchodu. Americkí predstavitelia opakovane tvrdia, že otázka základne nie je predmetom rozhovorov o zlepšení diplomatických vzťahov.

Rozdielne názory majú obe krajiny tiež na slobodu prejavu. Kuba je na zozname krajín amerického ministerstva zahraničia porušujúcich ľudské práva. Šéf Bieleho domu uisťuje, že Spojené štáty sa budú naďalej k ľudským právam ozývať. Havana akúkoľvek kritiku tradične odmieta a poukazuje na princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.

Raúl Castro a Barack Obama sa krátko stretli a potriasli si rukami v decembri 2013 na pietnom ceremoniáli na počesť juhoafrického vodcu Nelsona Mandelu v juhoafrickom meste Soweto.