Kurčatá rastú tak rýchlo, že sa takmer neudržia na nohách. Dánsko žiada zákaz

Ako informoval portál BBC, dánska vláda chce zakročiť proti chovu takzvaných „turbo kurčiat“. Ide o rýchlorastúce plemená hydiny, ktoré dokážu za niekoľko týždňov znásobiť svoju hmotnosť až 40-krát. Iniciatíva prichádza po odvysielaní dokumentu dánskej televízie TV2, ktorý odhalil porušovanie pravidiel v jednom z najväčších chovov kurčiat v krajine.

Minister pre prírodu a ochranu zvierat Christian Rabjerg Madsen v reakcii na zistenia vyzval obyvateľov, aby sa nákupu takéhoto mäsa vyhýbali. Zároveň oznámil zámer vlády postupne ukončiť chov rýchlorastúcich plemien.

„Teraz sa budeme zasadzovať za celoštátny zákaz, budeme sa zasadzovať aj za zákaz na úrovni EÚ,“ vyhlásil minister. Pripustil však, že pred zavedením opatrenia bude potrebné preskúmať jeho právne aj ekonomické dôsledky.

Z 50 gramov na dva kilogramy za 33 dní

V centre diskusie sa ocitlo predovšetkým plemeno Ross 308, ktoré patrí medzi najrozšírenejšie v dánskom hydinárskom priemysle. Kurčatá tohto plemena vážia po vyliahnutí približne 50 gramov, no už za 33 dní môžu dosiahnuť hmotnosť dvoch kilogramov.

Iným, pomalšie rastúcim plemenám pritom dosiahnutie rovnakej hmotnosti trvá 46 až 63 dní.

Takýto intenzívny rast však podľa odborníkov predstavuje pre organizmus zvierat značnú záťaž. Kurčatá môžu trpieť problémami s kosťami, pohybovým aparátom či vnútornými orgánmi. Ich telá totiž rastú rýchlejšie, než sa dokážu primerane vyvíjať.

Na dôsledky upozorňuje aj výkonná riaditeľka organizácie Eurogroup for Animals Reineke Hameleersová. Podľa nej sú „rýchlo rastúce plemená už zo svojej podstaty náchylné na utrpenie, keďže ich telá rastú tak rýchlo, že sa sotva udržia na nohách.“

Prečítajte si tiež

Kedysi ovládali trh s norkovými kožušinami: Teraz končia s ich výrobou

Kurčatám skracovali čas na odpočinok

Bezprostredným impulzom pre reakciu vlády boli zistenia dokumentaristov televízie TV2. Tí prostredníctvom tajne zhotovených záberov odhalili praktiky v chove Christiana Tvergaarda, jedného z najväčších dánskych producentov kurčiat.

Zábery z kurína v Severnom Jutsku ukázali, že zvieratá mali zabezpečenú len polovicu zákonom predpísaného času tmy. Skrátením obdobia odpočinku chovateľ podporoval ich príjem potravy, a tým aj rýchlejší rast.

Takýto postup je v rozpore s dánskymi predpismi na ochranu zvierat.

Tvergaard po zverejnení dokumentu priznal pochybenia a uviedol, že v chove už prijal nápravné opatrenia.

„Zamýšľam sa nad sebou a musím priznať, že som urobil niekoľko nesprávnych rozhodnutí. Na to neexistuje žiadna výhovorka, ale môžem sa z toho poučiť a napraviť to, čo som neurobil dostatočne dobre. A to som aj urobil, a to tak v súvislosti s programom osvetlenia, ako aj s viacerými pracovnými postupmi, ktoré máme v chove, kde sme sprísnili postupy aj rozvrh práce,“ povedal pre TV2.

Chovatelia upozorňujú na problém s dovozom

Zámer vlády získava podporu naprieč dánskym politickým spektrom. Zástupcovia hydinárskeho priemyslu však upozorňujú, že samotný zákaz chovu v Dánsku nemusí automaticky znamenať zlepšenie životných podmienok zvierat.

Problémom by podľa nich mohlo byť pokračovanie dovozu mäsa z krajín, v ktorých by podobné obmedzenia neplatili.

„Ak Dánsko samo zakáže chov rýchlorastúcich kurčiat, zatiaľ čo obchody, reštaurácie a spotrebitelia na dánskom trhu budú môcť naďalej nakupovať dovážané rýchlorastúce kurčatá viac či menej pochybnej kvality, riskujeme situáciu, z ktorej welfare zvierat určite nebude mať prospech,“ upozornil Klement Hinkbøl Ribergaard, generálny riaditeľ spoločnosti Danpo.

Práve preto chce dánska vláda otvoriť otázku zákazu aj na úrovni Európskej únie.

Prečítajte si tiež

Chov husí a kačíc na Slovensku kolabuje: Deväť z desiatich kusov na pultoch pochádza z dovozu

Ochrancovia zvierat hovoria o systematickom utrpení

Podľa organizácie Eurogroup for Animals sa až 95 percent kurčiat v Európskej únii chová v intenzívnych systémoch, v ktorých je prioritou čo najlacnejšia produkcia mäsa.

Organizácia upozorňuje, že tlak na nízke výrobné náklady vytvára podmienky na neustále znižovanie štandardov ochrany zvierat. Dánsku iniciatívu preto považuje za dôležitý krok, ktorý by mohol priniesť zmenu v celom európskom hydinárskom priemysle.

Ostro sa k súčasným praktikám vyjadrila aj výkonná riaditeľka organizácie Animal Protection Denmark Britta Riisová. Chov „turbo kurčiat“ označila za výsledok „hlboko neetickej a grotesknej formy chovu“, ktorá podľa nej spôsobuje „systematické týranie“ zvierat.

Organizácia preto presadzuje, aby sa všetky kurčatá chovali minimálne 56 dní, podobne ako hydina v ekologických chovoch. Dlhšie obdobie rastu by podľa ochrancov umožnilo zvieratám zdravší vývoj a lepšie životné podmienky.

Ochrana zvierat sa stáva politickou témou

Diskusia o rýchlorastúcich kurčatách je súčasťou širšej debaty o podmienkach chovu hospodárskych zvierat v Dánsku.

Výraznú pozornosť v krajine v poslednom období vyvolali aj podmienky chovu ošípaných. Táto téma sa dostala dokonca do centra predvolebnej kampane, v dôsledku čoho sa o všeobecných voľbách začalo hovoriť ako o „voľbách ošípaných“.

Dánsko zároveň smeruje k ukončeniu chovu norkov do augusta 2029. Vláda sa totiž rozhodla nepožiadať Európsku úniu o výnimku, ktorá by umožnila pokračovanie tejto činnosti.

Prípadný zákaz rýchlorastúcich kurčiat by tak predstavoval ďalší významný zásah do fungovania dánskeho živočíšneho priemyslu. Ak by sa krajine podarilo presadiť podobné pravidlá aj na európskej úrovni, zmeny by sa dotkli chovateľov v celej EÚ.