Voľby do Kongresu USA 2026: Ako fungujú a prečo môže Trump stratiť moc?

Senátori majú za úlohu prijímať zákony, schvaľovať federálny rozpočet, kontrolovať činnosť vlády a rozhodovať o dôležitých personálnych nomináciách. Zloženie Kongresu tiež určuje, do akej miery môže prezident uskutočňovať svoj program.

Čo sú midterms a ako často sa konajú?

Pojem midterm elections označuje voľby, ktoré sa konajú približne v polovici štvorročného funkčného obdobia amerického prezidenta. Prezidenta si Američania volia každé štyri roky, no členov Kongresu obnovujú každé dva roky. Midterms tak vždy pripadajú na druhý rok prezidentského mandátu.

Kongresové voľby sa konajú pravidelne každé dva roky. Rozdiel spočíva v tom, že každé štyri roky sa spájajú s prezidentskými voľbami a v medzidobí sa konajú práve voľby v polovici mandátu.

Americký Kongres má dve komory – Snemovňu reprezentantov a Senát. Obe majú vlastné právomoci a odlišný spôsob obsadzovania. V tohtoročných voľbách sa rozhoduje o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov a o 35 zo 100 kresiel v Senáte. Okrem toho sa konajú aj voľby guvernérov v 36 štátoch a viaceré miestne voľby a referendá. Hlavný politický súboj sa však odohráva na federálnej úrovni.

Bývalá viceprezidentka Kamala Harrisová prehovorila počas kampane pred voľbami do Kongresu v nedeľu 1. novembra 2026 v hollywoodskej štvrti Los Angeles

SITA/AP (Jill Connelly)

Výsledok volieb do oboch komôr je dôležitý preto, že žiadna z nich nemôže sama prijímať federálne zákony. Návrh musí prejsť Snemovňou reprezentantov aj Senátom v rovnakom znení a následne ho musí podpísať prezident. Ak ho odmietne, môže ho vetovať. Kongres však dokáže veto prelomiť, ak za zákon opätovne zahlasujú dve tretiny členov oboch komôr.

435 členov v Snemovni reprezentantov

Snemovňa reprezentantov je dolnou komorou amerického Kongresu. Má 435 hlasujúcich členov, ktorí zastupujú jednotlivé volebné obvody v 50 štátoch. Počet zástupcov, ktorých jednotlivé štáty získajú, závisí od ich počtu obyvateľov.

Kalifornia, ktorá patrí medzi najľudnatejšie štáty, má preto oveľa viac zástupcov než napríklad Wyoming s výrazne menšou populáciou. Hranice volebných obvodov sa upravujú na základe výsledkov sčítania obyvateľov, ktoré sa koná každých desať rokov. Rozdelenie obvodov môže mať pritom významný vplyv na to, ktorá politická strana má v konkrétnom štáte väčšiu šancu uspieť.

Každý zástupca je volený na dva roky. Na rozdiel od Senátu sa preto v každých kongresových voľbách rozhoduje o všetkých 435 miestach v tejto komore. Kandidáti sa uchádzajú o podporu voličov vo svojich obvodoch a v konečnom hlasovaní spravidla víťazí ten, kto získa najviac hlasov.

Na získanie väčšiny v Snemovni reprezentantov je potrebných najmenej 218 kresiel. Strana, ktorá ich získa, má právo obsadiť post predsedu Snemovne, známeho ako Speaker of the House. Ten má významný vplyv na organizáciu rokovaní, určovanie legislatívnych priorít a fungovanie celej komory.

Väčšinová strana získava aj rozhodujúci vplyv na zloženie a vedenie parlamentných výborov. Práve v nich sa posudzujú návrhy zákonov, pripravujú pozmeňujúce návrhy a uskutočňujú vyšetrovania činnosti federálnej vlády.

Snemovňa má navyše niekoľko právomocí, ktoré Senát nemá. Napríklad návrhy zákonov týkajúce sa zvyšovania federálnych príjmov, teda predovšetkým daní, musia podľa ústavy vzniknúť práve v tejto komore. Senát ich však môže meniť. Snemovňa má tiež výlučné právo začať proces ústavnej žaloby, takzvaného impeachmentu, proti prezidentovi alebo inému federálnemu predstaviteľovi.

Snemovňa reprezentantov v Kapitole vo Washingtone, USA

SITA/AP - J. Scott Applewhite

Do Senátu sa volí jedna tretina senátorov

Senát je hornou komorou Kongresu a v niektorých oblastiach disponuje právomocami, ktoré Snemovňa reprezentantov nemá. Jeho úlohou je nielen podieľať sa na prijímaní zákonov, ale aj kontrolovať výkonnú moc a rozhodovať o dôležitých personálnych a zahraničnopolitických otázkach.

Na rozdiel od dolnej komory nezávisí zastúpenie jednotlivých štátov od počtu ich obyvateľov. Každý z 50 štátov má v Senáte presne dvoch zástupcov. Celkovo tak tvorí hornú komoru 100 senátorov.

Tento princíp vychádza z kompromisu pri vzniku americkej ústavy. Zakladatelia štátu chceli zabezpečiť, aby aj menej ľudnaté štáty mali v jednej z komôr rovnaké zastúpenie ako tie najväčšie. V praxi to znamená, že hlas senátora z malého Wyomingu má pri hlasovaní rovnakú váhu ako hlas senátora z Kalifornie, hoci počet obyvateľov týchto štátov sa výrazne líši.

Senátori získavajú mandát na šesť rokov. Všetci však nie sú volení naraz. Senát je rozdelený do troch skupín, pričom každé dva roky sa obmieňa približne tretina jeho členov. Takýto systém má zabezpečiť kontinuitu fungovania hornej komory a zabrániť tomu, aby sa jej celé zloženie zmenilo po jedinom volebnom výsledku.

Prečítajte si tiež

V USA sa začali voľby do Kongresu, demokrati by mohli ovládnuť obe komory

Práve preto sa v tohtoročných voľbách rozhoduje o 35 senátorských kreslách. Z nich je 33 súčasťou pravidelného šesťročného volebného cyklu a ďalšie dve sú mimoriadnymi voľbami na obsadenie predčasne uvoľnených mandátov na Floride a v Ohiu. Z celkového počtu obsadzovaných kresiel patrí 22 republikánom a 13 demokratom.

V Senáte je na získanie väčšiny potrebných 51 hlasov. V prípade rovnosti 50 ku 50 môže rozhodujúci hlas odovzdať viceprezident Spojených štátov, ktorý je zároveň predsedom Senátu. V súčasnosti je ním republikán J. D. Vance. Ak by teda obe strany získali po 50 kresiel, rozhodujúci hlas by pripadol jemu a väčšinu by si udržali republikáni.

Demokrati preto potrebujú získať najmenej 51 kresiel, čo znamená čistý zisk štyroch mandátov oproti súčasnému rozloženiu síl. Musia zároveň uspieť v tých štátoch, kde majú momentálne prevahu republikáni.

Pred voľbami sa hlasovalo o samotných kandidátoch

Americký volebný systém sa od slovenského líši aj spôsobom výberu kandidátov. Pred samotnými novembrovými voľbami sa v jednotlivých štátoch konajú stranícke primárky. V nich si voliči vyberajú, koho bude Demokratická alebo Republikánska strana nominovať do všeobecných volieb.

Pravidlá primárok sa v jednotlivých štátoch odlišujú. Niekde sa ich môžu zúčastniť iba voliči registrovaní v konkrétnej politickej strane, inde majú možnosť hlasovať aj nezávislí voliči. V niektorých štátoch strany nominujú kandidátov prostredníctvom straníckych zhromaždení alebo konventov.

Až po tejto fáze nasledujú všeobecné voľby. V nich sa o podporu voličov uchádzajú nominanti jednotlivých strán, prípadne nezávislí kandidáti. Výsledok sa vyhodnocuje v jednotlivých obvodoch pri voľbách do Snemovne reprezentantov a v jednotlivých štátoch pri voľbách do Senátu.

SITA/AP - J. Scott Applewhite

Ani spôsob samotného hlasovania nie je vo všetkých štátoch úplne rovnaký. Voliči môžu hlasovať osobne v deň volieb, v niektorých prípadoch predčasne alebo prostredníctvom poštového hlasovania. Osobitné pravidlá platia aj pri sčítavaní hlasov. Napríklad na Aljaške a v Maine sa pri niektorých voľbách využíva systém zoradenia kandidátov podľa preferencií voličov. Ak nikto nezíska potrebnú podporu v prvom kole, hlasy kandidáta s najnižším počtom prvých preferencií sa prerozdelia podľa ďalších uvedených možností.

Americké voľby tak nie sú jedným celoštátnym hlasovaním s jednotnými pravidlami. Ich organizácia je vo veľkej miere v rukách jednotlivých štátov a výsledok vzniká postupným sčítavaním hlasov z tisícov volebných obvodov.

Ako dopadli posledné voľby a čo ukázali tie predchádzajúce?

Predchádzajúce voľby v polovici prezidentského mandátu sa konali v roku 2022, keď bol prezidentom Joe Biden. Ich výsledok ukázal, že Američania nemusia odovzdať kontrolu nad oboma komorami jednej strane.

Demokrati si vtedy udržali väčšinu v Senáte. Po započítaní dvoch nezávislých senátorov, ktorí sa prikláňali k demokratom, mali v hornej komore efektívnu prevahu 51 ku 49. Republikáni naopak získali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, v ktorej obsadili 222 kresiel oproti 213 demokratickým.

Pre Bidenovu administratívu to znamenalo, že v Senáte mohla naďalej presadzovať časť svojich priorít, no v dolnej komore už čelila republikánskej väčšine. Tá mohla blokovať jej legislatívne návrhy a začať vlastné vyšetrovania.

Prečítajte si tiež

Kto ovládne Ameriku a čo to znamená pre Slovensko? JOJ 24 chystá mimoriadne vysielanie

Podobná situácia nastala aj v roku 2018, počas prvého prezidentského mandátu Donalda Trumpa. Demokrati vtedy získali Snemovňu reprezentantov a republikáni si udržali Senát, dokonca v ňom svoju väčšinu rozšírili.

Demokrati získali v dolnej komore čistých 40 kresiel navyše a ukončili osemročnú kontrolu republikánov. V Senáte naopak republikáni získali dve kreslá navyše a po voľbách mali 53 senátorov. Dvaja nezávislí senátori pritom hlasovali spravidla spolu s demokratmi.

Práve voľby v roku 2018 ukázali, aký význam môže mať zmena väčšiny v jednej komore. Trump síce zostal prezidentom a republikáni si udržali Senát, no demokrati získali právomoci, ktoré im umožnili kontrolovať činnosť jeho administratívy, predvolávať jej predstaviteľov a otvárať vyšetrovania.

V roku 2024, keď sa konali ďalšie prezidentské a kongresové voľby, republikáni získali kontrolu nad oboma komorami Kongresu a Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu. Práve táto kombinácia mu v prvých dvoch rokoch druhého mandátu poskytla priaznivé podmienky na presadzovanie legislatívneho programu. Tohtoročné voľby môžu toto rozloženie síl zmeniť.

Očakáva sa, že republikáni prídu o časť moci

Predvolebná situácia naznačuje, že republikáni môžu mať problém udržať si väčšinu predovšetkým v Snemovni reprezentantov. Ich náskok je veľmi tesný. V súčasnosti sa k republikánom hlási 219 členov dolnej komory, k demokratom 214, pričom dve kreslá sú neobsadené. Na väčšinu pritom stačí 218 hlasov.

Podľa predvolebnej analýzy nezávislého projektu Cook Political Report, na ktorú upozornil denník The Washington Post, by demokrati získali väčšinu. Prognóza im prisudzovala najmenej 222 kresiel, pričom ďalších 18 súbojov označovala za otvorených. Pri priaznivom vývoji mohli získať až 240 miest v dolnej komore.

Kapitol - Sídlo Kongresu (hornej a dolnej komory)

SITA/AP - J. Scott Applewhite

Dôležitým ukazovateľom je aj nálada voličov. Prieskum agentúry Reuters a spoločnosti Ipsos, ktorý bol zverejnený 2. novembra, ukázal, že demokratov by vo všeobecnej otázke o preferovanej strane v Kongrese podporilo 46 percent respondentov, zatiaľ čo republikánov 38 percent. Trumpovu prácu v prezidentskom úrade schvaľovalo iba 32 percent opýtaných.

Výsledok ovplyvňuje najmä ekonomická situácia. Až 78 percent respondentov označilo rastúce životné náklady za veľmi dôležitú alebo najdôležitejšiu otázku pri rozhodovaní o tom, komu odovzdajú svoj hlas. Pre republikánov je to problém, pretože nespokojnosť s cenami a ekonomickým vývojom voliči spájajú aj s politikou súčasnej administratívy.

Trumpova popularita sa tak stala jednou z hlavných tém kampane. Hoci sám nekandiduje, jeho rozhodnutia, verejné vystúpenia a politický program ovplyvňujú aj podporu republikánskych kandidátov. Pre časť voličov sú kongresové voľby spôsobom, ako vyjadriť spokojnosť alebo nespokojnosť s prezidentom.

Súboj o Senát je však komplikovanejší. Republikáni v ňom majú náskok 53 ku 47, pričom demokrati musia získať štyri kreslá navyše. Medzi štáty, v ktorých sa rozhoduje o rozložení síl, patria napríklad Aljaška, Maine, Severná Karolína, Iowa, Ohio či Texas. Síce predvolebné prieskumy v niektorých z týchto štátov naznačovali nárast demokratov, no keďže rozhodujú výsledky všetkých štátov, nemusí to znamenať, že získajú väčšinu v Senáte.

Demokratická väčšina môže Trumpovi uškodiť

Ak demokrati získajú kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, Trump stratí jednu z najdôležitejších opôr svojho druhého prezidentského mandátu. Prezident síce zostane na svojom poste a nepríde o právomoci vyplývajúce z ústavy, no presadzovanie nových zákonov a rozpočtových opatrení bude podstatne zložitejšie.

Prvou zmenou bude kontrola nad programom Snemovne. Väčšinová strana si zvolí predsedu komory a získa rozhodujúci vplyv na vedenie výborov. Tie môžu určovať, ktorým návrhom zákonov sa bude venovať pozornosť, ktoré sa dostanú na rokovanie a aké témy budú predmetom vyšetrovania.

Demokrati by tak mohli zastaviť alebo výrazne spomaliť viaceré legislatívne iniciatívy republikánov. Ak by Trumpova administratíva chcela presadiť nové daňové zmeny, rozsiahle úpravy imigračnej politiky alebo ďalšie výdavkové opatrenia, musela by počítať s tým, že dolná komora môže jej návrhy odmietnuť.

​

Prečítajte si tiež

Geopolitika 24: Koniec Trumpovej éry?

​

Kongres má zároveň takzvanú rozpočtovú právomoc, označovanú aj ako power of the purse. Federálna vláda potrebuje na fungovanie jednotlivých úradov, programov a ministerstiev peniaze, ktoré schvaľuje Kongres. O rozpočtových a výdavkových zákonoch rozhodujú obe komory. Ak by Snemovňu ovládali demokrati, mohli by presadzovať odlišné priority, meniť navrhované sumy alebo podmieňovať financovanie konkrétnymi požiadavkami.

To by sa mohlo dotknúť aj programov, ktoré sú pre Trumpovu administratívu dôležité. Demokratickí zákonodarcovia by mohli požadovať podrobnejšiu kontrolu výdavkov na imigračnú politiku, fungovanie federálnych agentúr či zahraničné vojenské operácie. Bez dohody medzi oboma komorami a prezidentom by sa však rozpočtové spory mohli skončiť aj dočasným pozastavením financovania časti federálnych úradov, teda takzvaným shutdownom.

Prezident Donald Trump rozpráva pred bazénom pri Lincolnovom pamätníku v pondelok 2. novembra 2026 vo Washingtone

SITA/AP - Mark Schiefelbein

Významná by bola aj kontrolná funkcia Kongresu. Výbory Snemovne reprezentantov môžu organizovať verejné vypočutia, predvolávať predstaviteľov administratívy, žiadať dokumenty a skúmať postupy federálnych úradov. V prípade demokratickej väčšiny by sa mohli stať predmetom vyšetrovania napríklad rozhodnutia Bieleho domu, postup ministerstiev, využívanie federálnych prostriedkov či okolnosti konkrétnych prezidentských rozhodnutí.

Takéto vyšetrovania nemajú automaticky trestnoprávny účinok. Kongres nie je súdom a nemôže prezidenta odsúdiť za trestný čin. Jeho zistenia však môžu viesť k ďalším právnym krokom, prípadne vytvoriť politický tlak na administratívu.

Jednou z najvýraznejších možností je impeachment. Ak by demokrati získali väčšinu v Snemovni reprezentantov, mohli by začať proces ústavnej žaloby proti prezidentovi. Na samotné vznesenie obvinenia stačí jednoduchá väčšina v dolnej komore. O prípadnom uznaní viny a odvolaní prezidenta z funkcie však rozhoduje Senát, v ktorom je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných senátorov.

To je zásadný rozdiel. Samotné získanie väčšiny v Snemovni teda neznamená, že demokrati môžu Trumpa odvolať. Aj keby impeachment schválili, na jeho odvolanie by potrebovali podporu výraznej časti republikánskych senátorov alebo nezávislých členov hornej komory. Pri súčasnom straníckom rozložení by išlo o mimoriadne náročnú podmienku.

Ak demokrati ovládnu aj Senát, Trumpovi sa zúži priestor ešte viac

Prípadná strata Snemovne reprezentantov by pre Trumpa znamenala komplikovanejšie presadzovanie zákonov a intenzívnejšiu kontrolu jeho administratívy. Ak by demokrati získali aj Senát, zmena by bola ešte výraznejšia.

Senát má totiž rozhodujúce slovo pri schvaľovaní mnohých prezidentských nominácií. Prezident navrhuje členov svojho kabinetu, veľvyslancov, sudcov federálnych súdov a sudcov Najvyššieho súdu. Senát následne rozhoduje, či ich do funkcií potvrdí.

Ak by hornú komoru ovládali demokrati, mohli by Trumpovým nominantom klásť náročnejšie otázky, odmietnuť ich alebo odkladať hlasovanie o ich potvrdení. Prezident by tak mohol mať problém obsadiť niektoré dôležité pozície ľuďmi, ktorých si vybral.

To je jedna z najvýznamnejších právomocí Senátu. Jeho vplyv sa pritom neobmedzuje iba na personálne otázky. Ústava mu zveruje aj rozhodovanie o medzinárodných zmluvách. Na schválenie zmluvy uzatvorenej prezidentom je potrebný súhlas dvoch tretín prítomných senátorov.

Prečítajte si tiež

Rozhovory 24: Čo sa zmení, ak Trump stratí väčšinu v Kongrese? Odborník hovorí o paradoxe

Nie každá medzinárodná dohoda však musí prejsť týmto procesom. Prezident môže uzatvárať aj takzvané výkonné dohody, ktoré nepodliehajú schvaľovaniu Senátom. V zahraničnej politike preto prezidentovi zostáva značný priestor na vlastné rozhodovanie.

Pri prijímaní bežných zákonov navyše existuje ešte jedna prekážka, ktorú treba zohľadniť. V Senáte sa využíva procedúra známa ako filibuster. Umožňuje predlžovať rozpravu a blokovať hlasovanie o návrhu zákona. Na ukončenie rozpravy je pri väčšine legislatívnych návrhov potrebných 60 hlasov zo 100.

To znamená, že ani demokratická väčšina 51 senátorov by automaticky nedokázala presadiť každý zákon. Pri mnohých návrhoch by stále potrebovala podporu časti republikánov. Existujú však výnimky, napríklad rozpočtový proces označovaný ako budget reconciliation, pri ktorom možno za splnenia stanovených podmienok schváliť určité rozpočtové opatrenia jednoduchou väčšinou. Jednoduchá väčšina sa uplatňuje aj pri schvaľovaní prezidentských nominácií.

Ak by teda demokrati získali obe komory, Trump by čelil Kongresu, ktorý by mohol odmietať jeho legislatívne návrhy, kontrolovať rozpočtové požiadavky a spomaľovať personálne rozhodnutia. Prezident by však naďalej zostal hlavou výkonnej moci.

Trump má vlastné právomoci

Strata väčšiny v Kongrese neznamená, že prezident prestane rozhodovať o smerovaní krajiny. Americký politický systém oddeľuje zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Prezident má vlastné právomoci, ktoré mu zostávajú aj v prípade, že obe komory ovláda opozičná strana.

Trump môže naďalej vydávať prezidentské výkonné nariadenia, riadiť federálne ministerstvá a úrady, určovať priority exekutívy a rozhodovať v rámci právomocí, ktoré mu priznáva ústava a platné zákony. Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl má tiež významné postavenie v otázkach vojenského velenia.

Výkonné nariadenia však nemajú rovnakú právnu silu ako zákony prijaté Kongresom. Prezident ich nemôže využívať na svojvoľnú zmenu platnej legislatívy. Ak sa jeho rozhodnutia dostanú do rozporu so zákonom alebo ústavou, môžu byť predmetom súdneho preskúmania.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Midterms by mohli byť veľkým fiaskom pre Trumpa, hovorí odborník

​

Kongres navyše môže meniť zákony, na základe ktorých administratíva koná. Ak by sa obe komory zhodli na novej legislatíve, prezident by ju mohol vetovať, no zákonodarcovia by mali možnosť pokúsiť sa veto prelomiť dvojtretinovou väčšinou.

V praxi by tak mohlo vzniknúť obdobie rozdelenej vlády, v ktorom prezident a Kongres nemajú rovnaké politické priority. Takáto situácia nie je v americkej politike výnimočná. Často vedie k náročnejším rokovaniam, kompromisom a blokovaniu legislatívnych návrhov.

Trump by preto mohol naďalej realizovať časť svojho programu prostredníctvom výkonnej moci, no na nové zákony, financovanie rozsiahlych opatrení a obsadzovanie významných funkcií by potreboval spoluprácu zákonodarcov.

Snemovňa reprezentantov

Reuters

Výsledky môžu pomôcť budúcemu demokratickému prezidentovi

Výsledky tohtoročných volieb môžu mať význam aj po skončení Trumpovho mandátu. Ďalšie prezidentské voľby sú naplánované na rok 2028 a nový prezident by mal nastúpiť do funkcie v januári 2029. Ak by v nich zvíťazil demokratický kandidát, pomer síl vytvorený tohtoročnými voľbami by mohol ovplyvniť podmienky, v ktorých začne vládnuť.

Nie je však správne predpokladať, že demokratická väčšina získaná v roku 2026 automaticky zostane v Kongrese aj po prezidentských voľbách. Mandát členov Snemovne reprezentantov trvá iba dva roky. Všetkých 435 kresiel sa preto bude opäť obsadzovať v novembri 2028, súčasne s prezidentským hlasovaním.

Ak by teda demokrati teraz získali dolnú komoru, jej zloženie sa môže už o dva roky zmeniť. O tom, či bude mať budúci demokratický prezident podporu Snemovne reprezentantov, rozhodnú voliči v ďalších kongresových voľbách.

Iná situácia je v Senáte. Senátori zvolení v tohtoročnom pravidelnom volebnom cykle získajú šesťročné mandáty, ktoré sa skončia až v januári 2033. Ich kreslá tak nebudú predmetom ďalších prezidentských volieb v roku 2028. V tom čase sa bude obmieňať iba ďalšia tretina Senátu.

Ak by teda demokrati získali väčšinu v Senáte už v roku 2026 a dokázali si ju udržať aj po voľbách v roku 2028, demokratický prezident by mohol nastúpiť do úradu s podporou hornej komory. To by malo praktický význam najmä pri obsadzovaní federálnych úradov, ministerstiev a súdov.

Nový prezident by mohol predkladať nominácie, ktoré by demokratická väčšina v Senáte schvaľovala. Ak by sa počas jeho mandátu uvoľnilo miesto na Najvyššom súde, práve zloženie Senátu by mohlo rozhodovať o tom, či jeho kandidát získa potrebnú podporu.

Takáto väčšina by mu pomohla aj pri rokovaniach o zákonoch a rozpočtových opatreniach. Samotný Senát však nestačí. Ak by Snemovňu reprezentantov ovládali republikáni, demokratický prezident by pri presadzovaní svojho programu narážal na rovnaký problém, akému môže v prípade víťazstva demokratov čeliť dnes Trump.

Výsledky roku 2026 môžu mať aj politický dosah. Ak demokrati získajú výraznú prevahu, získajú priestor presadzovať vlastné témy, predstavovať alternatívy k Trumpovej politike a budovať si pozíciu pred prezidentskou kampaňou v roku 2028. Členovia Kongresu, ktorí sa v týchto voľbách dostanú do popredia, môžu získať väčšiu známosť a vplyv v rámci strany.

Pre budúceho demokratického prezidenta by tak prípadné víťazstvo strany v roku 2026 mohlo znamenať nielen výhodnejšie rozloženie síl v Senáte, ale aj pripravenú politickú základňu. Rozhodujúce však bude, či si strana dokáže podporu udržať aj v ďalšom volebnom cykle.

Prečítajte si tiež

Prelom v Kongrese: 18 republikánov podporilo pomoc pre Ukrajinu a sankcie voči Rusku

Kompletné výsledky môžu prísť až o niekoľko dní

Hoci sa hlasovanie koná v jeden deň, konečné rozdelenie kresiel nemusí byť známe počas volebnej noci. Hlasy sa v jednotlivých štátoch sčítavajú podľa miestnych pravidiel a pri tesných súbojoch môže rozhodovanie trvať niekoľko dní.

Agentúra Associated Press upozornila, že pri voľbách v roku 2022 dokázala vyhlásiť víťaza súboja o kontrolu nad Senátom až štyri dni po hlasovaní. O väčšine v Snemovni reprezentantov bolo jasno až po ôsmich dňoch. Sčítavanie poštových hlasov a osobitné volebné postupy v niektorých štátoch môžu celý proces predĺžiť aj tento rok.

Pre Trumpa ide o dôležitú politickú skúšku pred prezidentskými voľbami v roku 2028. Ak republikáni stratia Snemovňu reprezentantov, prezident príde o väčšinu, ktorá mu doteraz uľahčovala presadzovanie legislatívneho programu. Ak by demokrati ovládli aj Senát, získali by navyše kontrolu nad schvaľovaním prezidentských nominácií a ďalšími významnými rozhodnutiami.

O výsledku však rozhodnú až voliči. Až po sčítaní hlasov bude jasné, či sa Trump bude musieť počas posledných dvoch rokov svojho mandátu vyrovnávať s Kongresom pod kontrolou demokratov, alebo si republikáni dokážu väčšinu udržať.

Sledujte mimoriadne vysielanie JOJ 24. Voľbám sa budeme venovať v relácii Amerika volí - špeciál už 4. novembra od 06.00 h na JOJ 24.

​