Chov husí a kačíc na Slovensku kolabuje: Deväť z desiatich kusov na pultoch pochádza z dovozu

Hoci má chov vodnej hydiny na našom území dlhú tradíciu, zmeny v poľnohospodárstve a spracovateľskom priemysle za posledných 25 rokov priniesli zásadný úbytok. Tieto čísla potvrdzuje aj riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár: „Pokiaľ v roku 2000 sme vyprodukovali 528 ton živých kačíc na farmách, tak za rok 2025 to bolo iba 182 ton, čo je tretina.“

Krach bitúnkov aj náročné spracovanie

Za prudkým poklesom stojí najmä krach veľkých bitúnkov. Spracovanie kačacieho mäsa je v porovnaní so sliepkami omnoho náročnejšie a vyžaduje si vysoký podiel manuálnej práce, ktorú nie je možné nahradiť automatizáciou. „O to je to náročnejšie, že kačice majú maličké perie a puzdrá, a tie sa nedajú odstrániť ručne ani horúcou vodou, tam musí byť použitý vosk,“ vysvetľuje Štefan Szikura z farmy v Kráľovom Brode.

Práve farma v Kráľovom Brode zostáva posledným veľkým chovateľom kačíc na Slovensku. Samotný chov je však pre podnik stratový a zachraňujú ho len iné poľnohospodárske činnosti – pestovanie na poliach, chov kráv, sliepok či pestovanie ovocia. „Strácame okolo 1,30 eura na každom jednom vyprodukovanom kilograme kačice,“ vyčíslil konateľ farmy Zoltán Kosa.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda Únie hydinárov: Chov hydiny na historickom minime

​Boj o prežitie cez vyššiu hmotnosť

Chovatelia sa napriek finančným stratám nevzdávajú a hľadajú spôsoby, ako zefektívniť produkciu. Kľúčom má byť intenzívnejší chov a dosiahnutie vyššej  hmotnosti. „Trvá to 7 až 8 týždňov, kým jedna kačica vyrastie. Naším cieľom je, aby mala živú hmotnosť 3,5 až 3,6 kilogramu,“ uviedol Kosa. Pre porovnanie, v minulom roku bola priemerná hmotnosť jatočnej kačice iba 2,63 kilogramu. Spracovatelia dodávajú, že ak si chce slovenský spotrebiteľ naďalej dopriať domácu kvalitu, bude si musieť priplatiť. „Keď chceme jesť túto delikatesu, treba to zaplatiť,“ uzavrel Szikura.