Umelá inteligencia v ľuďoch prebúdza tie najzákladnejšie obavy. Čoho sa tak bojíme?

Zdielať na

11.8.2026 Zahraničie

Umelá inteligencia v ľuďoch prebúdza tie najzákladnejšie obavy. Čoho sa tak bojíme?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

Mladí a umelá inteligencia

SVET / Umelá inteligencia už dávno nie je len fascinujúcou technologickou novinkou. S jej masívnym nástupom rastú aj obavy z drahšej energie, zmien na trhu práce, ekologických škôd či straty súkromia. Prečo počiatočné nadšenie strieda skepsa a odpor?

Počiatočnú fascináciu generatívnou AI čoraz viac nahrádzajú obavy. Nedávny prieskum spoločnosti Gallup ukázal, že aj medzi generáciou Z prevláda negatívne vnímanie. Až 31 percent mladých cíti voči AI hnev a iba 23 percent verí, že bude mať pozitívny vplyv na ich kariéru a budúcnosť. Sedem z desiatich Američanov zároveň odmieta výstavbu AI dátových centier.

Nemecký prieskum spoločnosti IONOS z apríla 2026 ukázal, že dve tretiny malých a stredných firiem vnímajú AI ako prínos. Viac ako polovica však nedôveruje zahraničným poskytovateľom týchto technológií, do ktorých cloudov putujú citlivé dáta. Takmer polovica firiem zároveň upozorňuje na chybovosť výstupov.

Medzi technologickými elitami a verejnosťou tak vzniká výrazný rozdiel vo vnímaní AI. Kým odborníci často hovoria o pozitívnej transformácii, bežní ľudia sa obávajú turbulentných zmien, z ktorých bude profitovať iba časť spoločnosti. Aké dôvody stoja za rastúcim odporom voči AI?

1. Znehodnotenie ľudskej práce a odbornosti

AI mení aj profesie, ktoré boli ešte donedávna považované za prestížne a dobre platené. Týka sa to programátorov, kreatívcov, právnikov, odhadcov či ďalších odborníkov. Ľudia sú navyše v mnohých firmách tlačení k používaniu AI s pocitom, že ak sa im podarí dostatočne zautomatizovať svoju prácu, môžu sa stať nadbytočnými.

Kreatívci zase súperia s nástrojmi, ktorých výstupy môžu mať viditeľné nedostatky. Zadávateľom však často stačí, že výsledok "od AI je v poriadku". Podobne sa do práce odborníkov púšťajú aj ľudia, ktorí nahrajú dokumenty do chatbotu a položia mu niekoľko otázok.

2. AI ovplyvňuje ceny elektroniky

AI boom ovplyvňuje aj ceny elektroniky. Dopyt po pamäťových čipoch DRAM totiž výrazne rastie a tlačí nahor ceny zariadení, ktoré ich využívajú. Len za prvý štvrťrok tohto roka vzrástli ceny DRAM až o 100 percent. Pri NAND Flash čipoch používaných napríklad v SSD diskoch bol medzikvartálny rast približne 75 percent.

Výrobcovia Samsung, SK Hynix a Micron investujú do rozšírenia produkcie desiatky miliárd dolárov. Väčšina investícií však smeruje do komponentov pre AI, keďže tento trh je pre výrobcov lukratívnejší než spotrebná elektronika. Až do konca roku 2026 sa preto očakáva ďalší raketový rast, potom by mala podľa odhadov nastať fáza postupnej stabilizácie.

Rast cien už zasahuje aj lacnejšie smartfóny. Pri niektorých modeloch tvoria pamäte až 65 percent ich celkovej ceny. Výrobcovia preto tento segment postupne obmedzujú.

3. Energetická inflácia

Dátové centrá patria medzi obrovských spotrebiteľov elektriny, ukázala štúdia americkej organizácie EESI. Ich rastúca spotreba môže ovplyvniť ceny energií a v konečnom dôsledku celú ekonomiku. Podľa odhadov môže AI do roku 2035 spotrebovať približne pätinu všetkej elektriny v Spojených štátoch. Štúdie zároveň ukazujú, že výstavba veľkých dátových centier môže zvyšovať náklady na elektrinu pre ostatných odberateľov.

Aj preto sa v USA objavuje odpor voči obrovským projektom. Jedným z nich je dátové centrum Stratos Project v Utahu. Americká vláda v reakcii na podobné obavy zaviedla program, podľa ktorého majú technologické firmy niesť časť nákladov na nové energetické a prenosové kapacity.

4. Extrémna koncentrácia bohatstva a moci

Sedem z desiatich najväčších svetových firiem podľa trhovej kapitalizácie je priamo zapojených do AI biznisu. Najvýraznejším príkladom je Nvidia, ktorej hodnota od nástupu veľkých jazykových modelov prudko vzrástla. AI boom zároveň významne prispieva k rastu americkej ekonomiky.

Problémom však zostáva, že z tohto rastu profituje najmä úzka skupina technologických spoločností. "Je veľmi vzácne, dokonca bezprecedentné, aby bol takto vysoký rast HDP ťahaný z veľkej časti zisky, ktoré sú zachytené a zadržané tak úzkou skupinou spoločností. podporil pracovný trh, " upozorňuje v analýze investičná spoločnosť Bridgewater.

Pre bežného človeka tak môže byť AI v roku 2026 skôr zdrojom vyšších životných nákladov a neistoty, zatiaľ čo sľubované revolučné benefity zostávajú otázkou budúcnosti.

5. Riziko prasknutia AI bubliny

O možnom prasknutí AI bubliny sa hovorí čoraz častejšie. Do konca desaťročia by totiž mohli investície do AI dosiahnuť až 7,5 bilióna dolárov, zatiaľ čo príjmy najväčších spoločností v odvetví sa pohybujú v desiatkach miliárd.

Ak sa výrazne nezvýši efektivita modelov alebo nevzniknú nové spôsoby ich monetizácie, investori môžu začať pochybovať o návratnosti obrovských investícií.

Trh navyše poháňa aj takzvané FOMO – obava investorov, že zmeškajú technologickú revolúciu. Prvé známky ochladzovania už podľa niektorých ukazovateľov možno pozorovať, keď od májového maxima index tzv. Veľkej sedmy stratil 11 percent.

Správa CSET napríklad upozorňuje, že plánované investície OpenAI do infraštruktúry vo výške 1,4 bilióna dolárov by si vyžadovali extrémny rast príjmov spoločnosti.

6. Relativizácia pravdy a záplava

AI obsahu Manipulovať s realitou je v ére generatívnej AI jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Deepfaky môžu vyzerať mimoriadne presvedčivo. Hoci technologické spoločnosti zavádzajú označovanie AI obsahu pomocou metadát či vodoznakov, tieto mechanizmy sa dajú obísť. Paradoxne tak rastie aj využívanie AI na zisťovanie, či určitý obsah vytvorila umelá inteligencia.

Na sociálnej sieti X sa používatelia často obracajú na chatbota Grok s otázkami, či je konkrétna fotografia alebo video skutočné. Takéto overovanie však podľa odborníkov nie je dostatočne spoľahlivé a môže vytvárať falošný pocit istoty. Sociálne siete zároveň vítajú obrovský nárast obsahu, pretože viac príspevkov znamená viac pozornosti a reklamy.

Záplava AI výtvorov si však vyslúžila označenie "AI slop", teda AI brečka. Samostatným problémom je duševné vlastníctvo. Kritici tvrdia, že AI spoločnosti trénovali svoje modely na obrovskom množstve diel bez súhlasu ich autorov. Čoraz viac ľudí a organizácií preto využíva takzvaný AI opt-out, ktorým odmietajú použitie svojich dát na trénovanie AI.

7. Ekologická záťaž

AI je síce technologický odbor, no jeho ekologická stopa je značná. Dátové centrá spotrebúvajú obrovské množstvo elektriny a vody a vyžadujú veľké množstvo hardvéru. Podľa odhadov amerického ministerstva energetiky môže AI do roku 2030 zvýšiť celkovú spotrebu elektriny v USA približne o desatinu. O ďalších päť rokov by mohla spotrebúvať až pätinu elektrickej energie.

Problémom je aj elektronický odpad. Podľa jednej zo štúdií by mohlo v roku 2030 vzniknúť až 2,5 milióna ton odpadu z AI dátových centier ročne. Recyklačný priemysel pritom zatiaľ nemá dostatočné kapacity na jeho spracovanie.

Životnosť hardvéru sa navyše s nástupom AI skracuje. Kým v tradičných dátových centrách vydržali komponenty približne šesť rokov, pri AI môže ísť len o tri roky. Najvýkonnejší hardvér sa pritom využíva najmä na trénovanie najpokročilejších modelov.

8. AI ako predpoklad všadeprítomného špionážneho štátu

Umelá inteligencia môže výrazne zmeniť aj schopnosť štátov sledovať a analyzovať správanie obyvateľov. Priekopníkom v tejto oblasti je Čína, ktorá už roky využíva technológie na vyhodnocovanie správania ľudí vo fyzickom aj online priestore. Prepájanie štátu a technologických spoločností však nie je iba čínskou záležitosťou.

AI modely spoločností ako OpenAI či Anthropic sa prostredníctvom kontraktov a systémov firiem ako Palantir dostávajú aj do vládnych, bezpečnostných a vojenských projektov. Technológie môžu slúžiť napríklad na automatizované vyhodnocovanie veľkého množstva údajov či identifikáciu cieľov. Kritici upozorňujú, že takýto vývoj môže viesť k rozhodovaniu algoritmov o ľuďoch bez dostatočnej ľudskej kontroly.

9. Ľudstvo ako relikt minulosti

Jedným z najznámejších scenárov je predstava, že stroje získajú vedomie a následne sa obrátia proti svojim tvorcom. Vízia podobná filmu Terminátor sa pravidelne vracia v debatách o všeobecnej umelej inteligencii, teda AGI. Na riziká spojené s AGI upozorňujú aj predstavitelia najväčších AI spoločností. Kritici však tvrdia, že podobné varovania zároveň pomáhajú vytvárať dojem, že práve tieto firmy sú najbližšie k technologickému prelomu.

Pozornosť vyvolali aj prípady, keď spoločnosti informovali o správaní svojich AI agentov počas testovania. OpenAI napríklad opísala incident, pri ktorom sa agent pokúšal preniknúť do databázy startupu Hugging Face.

Podobné tvrdenia neskôr zazneli aj od spoločnosti Anthropic. Výskum medzi odborníkmi z roku 2025 však ukázal, že 76 percent z nich nepovažuje vznik skutočnej AGI alebo superinteligencie za možný na princípe súčasných jazykových modelov.

Napriek tomu Demis Hassabis z Google DeepMind v marci 2026 hovoril o tom, že ľudstvo môže stáť na prahu technologickej singularity. Práve predstava myslieaceho stroja v ľuďoch aktivuje jednu z najzákladnejších emócií – strach.

10. Iracionálny strach z neznáma

Strach z AI nemusí vždy vychádzať z konkrétnych rizík. Časť obáv možno vnímať ako prirodzenú reakciu na novú a ťažko predvídateľnú technológiu. Podobné obavy sprevádzali aj priemyselnú revolúciu, keď ľudia ničili stroje zo strachu, že ich pripravia o prácu.

Český vedec Gustav Šír už v roku 2023 upozorňoval, že AI môže fungovať ako zosilňovač pozitívnych aj negatívnych vlastností ľudstva. Za hlavné riziká označil aroganciu, povrchnosť, súťaživosť, chamtivosť a pýchu.

Podľa Šíra sa odvtedy zmenilo najmä tempo vývoja veľkých jazykových modelov. "Hlavná odchýlka oproti dobe, v ktorej som článok písal, je asi tempo posunu veľkých jazykových modelov, ktoré – hoci stále bezprecedentné – predsa len nepôsobia tak rýchlo ako vtedy," uviedol pre CNN Prima NEWS.

AI tak nemusí byť sama osebe jediným zdrojom problémov. Mnohé z obáv, ktoré v súvislosti s ňou vznikajú, sú zároveň odrazom toho, ako ľudia technológiu používajú, kto ju kontroluje a kto z jej rozmachu najviac profituje.