EÚ stavia kontroverzné dátové centrá. Investuje viac ako 30 miliárd

BRUSEL / Európska únia otvára novú kapitolu vo svojom úsilí o technologickú suverenitu. Prostredníctvom rozsiahleho výberového konania sa chystá vybudovať až sedem obrovských dátových centier pre umelú inteligenciu (AI), označovaných ako gigafactory, roztrúsených po celom kontinente.

Hoci sa pôvodne uvažovalo o piatich takýchto centrách, Európska komisia potvrdila rozšírenie projektu. Táto iniciatíva má ambíciu posilniť európsku technologickú nezávislosť a upevniť pozíciu Európy ako kontinentu umelej inteligencie. Súčasťou tohto ambiciózneho plánu je aj Česká republika, ktorá už vyjadrila záujem uchádzať sa o jednu z týchto kľúčových infraštruktúr s podporou českej vlády.

Kľúčové investície a prístup k špičkovej infraštruktúre

Výzva na predkladanie projektov je otvorená do 12. novembra. Po tomto termíne prebehne hodnotenie uchádzačov s cieľom, aby sa výstavba mohla začať už v budúcom roku. Projekt, vedený priemyselnými podnikmi a masívne podporovaný Európskou úniou a členskými štátmi sumou až desiatich miliárd eur, má za cieľ prilákať ďalšie súkromné investície vo výške najmenej 20 miliárd eur. To by znamenalo celkovú investíciu presahujúcu 30 miliárd eur do európskej AI infraštruktúry.

Hlavným účelom týchto gigafaktorov je rozšíriť európsku výpočtovú kapacitu pre umelú inteligenciu. Široké spektrum subjektov – od start-upov, cez rýchlo rastúce firmy (scale-upy), malé a stredné podniky, až po akademickú sféru a verejné inštitúcie – tak získa prístup k špičkovej infraštruktúre potrebnej pre vývoj a trénovanie najpokročilejších modelov umelej inteligencie.

Prečítajte si tiež

Umelá inteligencia od OpenAI mala napadnúť ďalšie služby. Firma priznala nové incidenty

Flexibilita a postupné financovanie

Gigafactory pre AI môžu vzniknúť v jednom členskom štáte, či už na jednom mieste alebo v rámci viacerých lokalít. Ponúka sa tiež možnosť budovať ich ako cezhraničné projekty, ktoré prepoja výpočtové zariadenia vo viacerých členských štátoch. Predložené projekty prejdú súťažným hodnotením, ktoré vyberie tých najúspešnejších uchádzačov.

Plánuje sa, že všetkých sedem dátových centier vznikne v dvoch po sebe nasledujúcich vývojových fázach a budú rozdelené do dvoch kategórií – pre menšie a pre väčšie centrá. Aj financovanie bude postupné; napríklad väčšie projekty získajú 200 miliónov eur z fondov EÚ v prvej fáze a ďalších až 800 miliónov eur v druhej fáze.

Prečítajte si tiež

Legendárna aktivistka Erin Brockovich: AI dátové centrá sú tichou hrozbou pre komunity a zdroje

EuroHPC ako hnacia sila

Kľúčovú úlohu v celom procese zohráva EuroHPC, spoločný európsky podnik založený v roku 2018, ktorý financuje a koordinuje budovanie najvýkonnejších superpočítačov v Európe. Kým doteraz sa zameriaval výlučne na klasické superpočítače, teraz bude hlavným európskym obstarávateľom a spolufinancovateľom budovania gigafaktorov pre AI. Zmluvu o spoločnom verejnom obstarávaní s týmto európskym podnikom už v mene Českej republiky uzavrelo aj české ministerstvo priemyslu a obchodu. Túto dohodu podpísalo celkovo 18 členských štátov EÚ.

V čom spočíva problém data centier?

Problém dátových centier nie je samotná umelá inteligencia, ale ich veľké nároky na miestne zdroje a možné dopady na okolie. Dátové centrá spotrebúvajú obrovské množstvo elektriny a vody na chladenie serverov, čo môže zaťažovať energetickú sieť, zvyšovať spotrebu vody a v niektorých prípadoch viesť k vyšším nákladom alebo potrebe budovať ďalšie zdroje energie.

Ďalšími obavami sú vznik elektronického odpadu, riziká spojené s batériami a požiarmi, ako aj skutočnosť, že napriek vysokej spotrebe zdrojov vytvárajú len relatívne málo trvalých pracovných miest. Kritici preto upozorňujú, že komunity by mali byť o plánovanej výstavbe informované a mať možnosť posúdiť jej prínosy aj možné negatívne dôsledky.