Ozónová diera nad Antarktídou sa zväčšila, vedci vysvetľujú dôvody

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ZAHRANIČIE / Ozónová diera nad Antarktídou sa v septembri výrazne zväčšila a dosiahla rozlohu 25 miliónov štvorcových kilometrov. Informovala o tom európska služba Copernicus. Za jej tohtoročným vývojom stoja predovšetkým nízke teploty a tvorba polárnych stratosférických oblakov, ktoré prispievajú k úbytku ozónu.

Archívne video

V prvej polovici septembra tohto roka zaznamenali vedci výrazné zväčšenie ozónovej diery nad Antarktídou. Podľa údajov európskej služby Copernicus dosiahla 12. septembra úctyhodnú rozlohu približne 25 miliónov štvorcových kilometrov. To predstavuje o približne päť miliónov štvorcových kilometrov viac, ako je priemer pre toto ročné obdobie. Odborníci dokonca očakávajú, že sa jej rozloha bude v druhej polovici septembra ďalej rozširovať.

Úloha nízkych teplôt a polárnych oblakov

Úbytok ozónu v stratosfére južnej pologule je podľa služby Copernicus priamo spojený s nízkymi teplotami. Tieto podmienky umožňujú tvorbu takzvaných polárnych stratosférických mrakov, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri rozklade ozónu. Tento proces prebieha v jarnom období na južnej pologuli, ktoré trvá približne od augusta do novembra.

Dokument zverejnený službou Európskej únie navyše uvádza: „Rýchly vývoj ozónovej diery v roku 2026 časovo súvisel s náhlym poklesom minimálnej teploty vo výške približne 20 kilometrov nad južným pólom.“

Výkyvy a dlhodobý trend

Hoci sú aktuálne čísla pôsobivé, riaditeľka Služby pre monitorovanie atmosféry Copernicus (CAMS) Laurence Rouilová vysvetlila, že vývoj ozónovej diery nad Antarktídou sa môže z roka na rok líšiť v závislosti od celého radu faktorov. „Hoci sme tento rok začiatkom septembra zaznamenali rýchly nárast jej rozlohy, ostatné ukazovatele sa naďalej pohybujú blízko historických priemerov,“ uviedla.

Kľúčová úloha ozónovej vrstvy a história jej poškodenia

Ozónová vrstva v stratosfére plní pre život na Zemi mimoriadne dôležitú funkciu – chráni našu planétu pred rakovinotvorným ultrafialovým žiarením zo Slnka. Rýchly úbytok tohto plynu, predovšetkým na póloch, začali vedci intenzívne pozorovať v 80. rokoch minulého storočia. K tomuto dramatickému stenšeniu viedli emisie vypúšťané človekom počas takmer 50 rokov. Išlo predovšetkým o látky ako freóny, ktoré sa používali napríklad v tlakových sprejoch alebo ako chladivá v chladničkách.

Montrealský protokol a pomalé uzdravovanie

Situácia sa však začala zlepšovať vďaka prelomovému Montrealskému protokolu z roku 1987. Tento medzinárodný dohovor prakticky zastavil výrobu látok poškodzujúcich ozón. Výsledkom je, že ozónová vrstva sa postupne, aj keď pomaly, obnovuje.

Napriek pozitívnym krokom existuje ďalší faktor, ktorý môže ovplyvňovať ozónovú vrstvu: globálne otepľovanie. To prispieva k ochladzovaniu stratosféry, čo naopak podporuje úbytok ozónu. Ide tak o komplexný problém s prepojenými príčinami.

Prognóza obnovy: Desiatky rokov pred nami

Podľa správy Copernicu z minulého roka sa ozónová vrstva obnovuje pomalým tempom. Celosvetové priemerné množstvo ozónu vo výške 30 kilometrov v atmosfére sa nevráti na úroveň spred roku 1980 skôr, ako v roku 2040. Ešte dlhšie potrvá úplné obnovenie ozónovej vrstvy na oboch póloch, kde je problém najvýraznejší. Nad Arktídou by sa stav ozónu mal vrátiť na normálnu úroveň okolo roku 2045, zatiaľ čo nad Antarktídou, kde sa vo vrstve každoročne objavuje rozsiahla ozónová diera, sa jej úplné zotavenie očakáva až okolo roku 2066.