Samosprávne voľby 2026: Adam Lučanský v priamom prenose odstúpil z kandidatúry v prospech Igora Chomu

Vo vystúpení pred médiami oznámil Adam Lučanský nečakaný krok v regionálnej politike. Kandidát na post župana sa rozhodol stiahnuť svoju kandidatúru a verejne podporiť Igora Chomu, ktorého označil za najperspektívnejšieho uchádzača o tento post.

+14 fotiek

Samosprávne voľby 2026 - Prvá predvolebná diskusia

Vzdal sa kandidatúry v priamom prenose

Lučanského oznámenie zaznelo na konci predvolebnej diskusie, kde sa stretli uchádzači o post predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Svojou rezignáciou tak mení dynamiku pred blížiacimi sa voľbami do orgánov územnej samosprávy. Kľúčovým argumentom pre jeho rozhodnutie bola snaha sústrediť hlasy na kandidáta s najväčšou pravdepodobnosťou víťazstva, Igora Chomu, ako Lučanský uviedol.

Prečítajte si tiež

Volebný prieskum JOJ 24 v Žilinskom kraji: Jedno meno získalo takmer polovicu voličov

Zdôraznil potrebu, aby župa plne využila všetky svoje možnosti. "Bol by som rád, aby sa župa rozhýbala so všetkými možnosťami, ktoré má," uviedol. V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami vyjadril Lučanský nádej, že občania pri urnách nebudú voliť "konzervatívne progresívne zlepence."

Podpora pre Igora Chomu

Následne prišlo k ohláseniu kľúčového rozhodnutia, ktoré zmenilo dynamiku kampane. "V týchto voľbách ako kandidát na župana som sa rozhodol, že odstupujem v prospech Igora Chomu," oznámil Lučanský. Svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčením, že práve Igor Choma má "najväčší potenciál stať sa županom."

Obyvatelia kraja ako najväčší problém označili cesty a mosty

V úvode diskusie mali kandidáti odpovedať na otázku, čo podľa nich považujú obyvatelia Žilinského kraja za najväčší problém. Anna Belousovová hovorila predovšetkým o doprave, stave ciest a mostov, ale aj o sociálnych službách a školstve. Za problém označila tiež podľa nej chýbajúcu dlhodobú víziu rozvoja kraja.

Igor Choma za najväčšiu tému označil dopravnú infraštruktúru. Spomenul stav ciest druhej a tretej triedy aj fungovanie prímestskej autobusovej dopravy. Za ďalšie dôležité oblasti označil zdravotníctvo a sociálne služby. "Podarilo sa nám výstavbu D3 a plánuje sa aj rekonštrukcia ciest 1. triedy. Nestačí opravovať to čo sa kazí," uviedol.

Erika Jurinová uviedla ako najpálčivejšie témy dopravu a zdravotníctvo. Zdôraznila pritom, že kraj podľa nej dokázal udržať svoje krajské nemocnice.

Martin Kapitulík spojil dopravu s celkovým rozvojom regiónu. Tvrdil, že napriek polohe kraja, univerzitám a ekonomickému potenciálu odchádzajú mladí ľudia a kraj podľa neho stagnuje.

Adam Lučanský za tému, ktorá medzi obyvateľmi rezonuje, označil zdravotníctvo. Ako Martinčan zároveň vyzdvihol budovanie novej nemocnice v Martine.

Prečítajte si tiež

Čo by mal nový župan riešiť ako prvé? Obyvatelia Žilinského kraja poslali v prieskume jasný odkaz

Choma a Kapitulík sľubujú stovky kilometrov opravených ciest

Práve stav ciest a mostov sa následne stal jednou z hlavných tém diskusie. Igor Choma vo svojom programe hovorí o oprave 400 kilometrov ciest druhej a tretej triedy a rekonštrukcii 200 mostov počas štyroch rokov. Martin Kapitulík spomína viac ako 300 kilometrov ciest a 166 mostov.

Moderátorka upozornila, že ide o ambiciózne záväzky. Choma poukázal, že projekt plánuje financovať z eurofondov, vlastných zdrojov kraja a prípadného úverového financovania. Spomenul tiež pripravované PPP projekty, ktoré by podľa neho mohli byť využiteľné aj pri financovaní mostov.

Podľa Jurinovej kraj v minulom programovom období zrekonštruoval cesty za 48 miliónov eur s využitím eurofondov. "My sme pripravení využívať všetky zdroje," vyhlásila Jurinová. 

Kapitulík naopak tvrdil, že kraj podľa neho nevyužíva dostupné finančné možnosti dostatočne. Ako príklad uviedol nevyčerpané prostriedky v doprave v rokoch 2023 a 2024. Zároveň porovnával Žilinský kraj s Prešovským a Nitrianskym krajom, ktoré podľa jeho slov za rovnaké obdobie opravili viac ciest a mostov.

Lučanský sa priklonil k názoru, že župa by mala užšie spolupracovať so štátom. Tvrdil, že župan s dobrými väzbami na vládu môže podľa neho jednoduchšie presadzovať projekty a získavať zdroje.

Prečítajte si tiež

Oznámenie o voľbách v schránke: Čo v ňom nájdete a kde budete voliť?

Kto dokáže vyrokovať peniaze pre kraj?

Lučanský otvorene hovoril o význame politického zastúpenia na celoštátnej úrovni. Podľa neho je v praxi dôležité byť pri rozhodnutiach ministerstiev a vedieť s nimi priamo rokovať.

Kapitulík však tvrdil, že rozhodujúca nemusí byť stranícka príslušnosť, ale schopnosť samotného župana presadzovať záujmy regiónu.

Ako príklad uviedol Jurinovej pôsobenie vo vedení hnutia OĽaNO a v parlamente. Tvrdil, že ani v čase, keď bolo OĽaNO vládnou stranou, sa jej podľa neho nepodarilo dostatočne využiť politické kontakty v prospech kraja.

Jurinová takýto pohľad odmietla. Podľa nej by bolo zlým signálom, keby sa financovanie regiónov odvíjalo od toho, akú politickú stranu reprezentuje ich župan.

Prečítajte si tiež

Samosprávne voľby 2026: Kedy sa otvoria volebné miestnosti a čo si priniesť?

Spor o most v Námestove

Jedným zo symbolov sporu o stav krajskej infraštruktúry sa stal most v Námestove.

Kapitulík kritizoval, že príprava jeho rekonštrukcie podľa neho trvá príliš dlho. Tvrdil, že most je v kritickom stave a že ani po rokoch nie je vydané právoplatné stavebné povolenie.

Jurinová jeho interpretáciu odmietla. Podľa nej sa projektová dokumentácia pripravuje približne tri roky a kraj čaká na právoplatné stavebné povolenie. Stav mosta podľa nej priebežne monitorujú a rozhodnutie o jeho rekonštrukcii bude vyžadovať kombináciu viacerých zdrojov financovania.

Kapitulík označil dlhú prípravu za príklad pomalého rozhodovania kraja. Belousovová zase navrhla systematický verejný prehľad stavu ciest a mostov. Podľa nej by obyvatelia mali vidieť, ktoré komunikácie sú v akom stave a v akom poradí ich kraj plánuje opravovať.

Prečítajte si tiež

Samosprávne voľby 2026: Kde nájdete informácie o kandidátoch?

Ako prilákať lekárov do regiónu?

Ďalšou veľkou témou bolo zdravotníctvo. Kapitulík za problém označil najmä manažment a vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami. Jurinovej zároveň vyčítal, že podľa jeho názoru nedostatočne využila svoje politické kontakty v čase, keď bolo OĽaNO pri moci.

Jurinová tieto tvrdenia odmietla. Pripomenula, že krajské nemocnice podľa nej počas predchádzajúcich rokov hospodárili pozitívne a vytvorili aj zdroje na ďalšie investície. 

Choma by chcel zdravotnú starostlivosť dostať bližšie k obyvateľom regiónov. Hovoril o nedostatku praktických lekárov, pediatrov a zubárov. Ako možné riešenia spomenul nájomné bývanie v blízkosti nemocníc a ďalšie benefity.

Belousovová zdôraznila potrebu spolupráce so starostami. Podľa nej môžu obce pomôcť vytvoriť priestory a podmienky pre ambulancie. "V prvom rade je potrebné šetriť a presunúť financie do zdravotníctva  a do sociálnej oblasti," vyhlásila Belousovová. 

Lučanský hovoril o potrebe prilákať mladých ľudí do zdravotníctva a vytvárať podmienky na bývanie. Kapitulík zase navrhoval náborové príspevky pre lekárov, podporu pri zriaďovaní ambulancií a štipendiá pre zdravotníkov viazané na následnú prácu v kraji.

Stav sociálnych služieb

Kandidáti sa zhodli, že starnutie populácie bude vytvárať tlak na sociálne služby. Rozchádzali sa však v tom, ako rýchlo a akým spôsobom by mal kraj reagovať.

Belousovová navrhovala najprv zmapovať stav existujúcich zariadení, ich technický stav a potreby jednotlivých regiónov. Hovorila aj o energetických úsporách a využití eurofondov.

Lučanský upozornil, že samotná výstavba nových zariadení nestačí. Problémom je podľa neho aj nedostatok personálu.

Choma by okrem nových zariadení investoval aj do rekonštrukcie existujúcich. Kapitulík zdôraznil najmä platy opatrovateliek a ďalších pracovníkov sociálnych služieb. Tvrdil, že ich tarifné platy sú často pod úrovňou minimálnej mzdy, a preto podľa neho kraj potrebuje personál stabilizovať.

Jurinová v reakcii uviedla, že v sociálnych službách pracuje približne 2 500 zamestnancov. Zvýšenie ich hrubých platov o 100 eur by podľa jej výpočtu znamenalo dodatočné náklady približne 4,5 milióna eur.