Politológ: Bez jasného víťaza, bez väčšiny. Slovinsko je po voľbách v patovej situácii
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Povolebná situácia v Slovinsku naznačuje, že krajinu čaká náročné a nestabilné obdobie. Ani jeden z hlavných politických blokov nezískal väčšinu a rozhodovanie môže padnúť na plecia malej, no kontroverznej strany. Podľa politológa Ladislava Mrklasa sa tak krajina môže opäť priblížiť k predčasným voľbám.
Patová situácia bez jasného víťaza
Výsledky volieb síce formálne prisudzujú víťazstvo stredoľavicovému Hnutiu Sloboda premiéra Roberta Goloba, no matematika hovorí jasne – na vládnutie to nestačí. Rovnako ani pravicový blok okolo Janeza Janšu nedokázal získať potrebnú väčšinu.
„Dá sa očakávať veľmi patová situácia, pretože každý z blokov má niečo okolo 40 mandátov,“ vysvetlil politológ Ladislav Mrklas. V 90-člennom parlamente je pritom na zostavenie vlády potrebná väčšina, ku ktorej majú obe strany ďaleko.
Kľúčovým hráčom sa tak stáva menšia politická formácia, ktorá sa do parlamentu dostala prvýkrát. Práve ona môže rozhodnúť o budúcej vláde, no zároveň ide o subjekt, ktorý ostatné strany vnímajú ako problematického partnera.
Strana vznikla počas pandémie
Nová strana vznikla počas pandémie koronavírusu a podľa odborníka nesie znaky protestného a populistického hnutia. Je kritická voči Európskej únii, migrácii a presadzuje prvky priamej demokracie.
„Je to formácia protestného typu, ktorá vznikla v čase covidu. Dá sa hovoriť o antivaxerských koreňoch a neskôr sa profilovala ako populistická strana,“ priblížil Mrklas.
Aj keď jej vstup do parlamentu možno považovať za úspech, jej budúcnosť nie je istá. V prípade predčasných volieb by totiž mohla o získané pozície rýchlo prísť.
Silná polarizácia spoločnosti
Slovinská politika je podľa odborníka dlhodobo rozdelená najmä okolo osobnosti Janeza Janšu, ktorý výrazne polarizuje spoločnosť podobne ako niektorí lídri v regióne. „Politika sa do veľkej miery odohráva v tom, či niekto podporuje Janšu alebo stojí proti nemu,“ uviedol Mrklas s tým, že podobné rozdelenie vidíme aj na Slovensku či v Česku.
K polarizácii prispeli aj kroky súčasného premiéra Goloba. Ten sa podľa politológa viac sústredil na kultúrne a hodnotové témy než na riešenie ekonomických problémov, čo mohlo stáť za výrazným poklesom jeho podpory.
Hrozia predčasné voľby?
Aj keď existuje niekoľko scenárov, ako by mohla vzniknúť vláda, väčšina z nich by bola veľmi krehká. Preto sa čoraz častejšie skloňuje možnosť, že Slovinsko čaká opakovanie volieb.
„Ak sa nepodarí nájsť konsenzus, krajina smeruje k predčasným voľbám,“ upozornil politológ. Nestabilita tak môže byť podľa neho novou realitou slovinskej politiky, ktorá sa čoraz viac podobá situácii v iných krajinách strednej Európy.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.