Prokuratúra žiada 45 rokov väzenia pre kosovského exprezidenta Thaçiho

HAAG / Prokurátorka tribunálu pre vojnové zločiny v Kosove Kimberly Westová žiada 45 rokov väzenia pre bývalého kosovského prezidenta Hashima Thaçiho a ďalších troch obvinených členov niekdajšej Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK), ktorá v 90. rokoch bojovala proti srbským silám za nezávislosť Kosova od Belehradu. Podľa žalobkyne sa z pozície vrcholných predstaviteľov povstaleckej skupiny podieľali na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti.

Westová to podľa stanice RFE/RL uviedla pri dnešnej záverečnej reči v procese s Thaçim v Haagu. Všetci obvinení vinu už skôr odmietli.

Ďalšie osoby čelia obžalobe

Podľa obžaloby sú Thaçi a traja ďalší bývalí velitelia UÇK - Kadri Veseli, Rexhep Selimi a Jakup Krasniqi - zodpovední za vraždy asi 100 civilistov, ktorých členovia povstaleckej armády spáchali medzi marcom 1998 a septembrom 1999. Prokuratúra už skôr uviedla, že obvinení nepodnikli žiadne kroky, aby vraždám zabránili alebo aby potrestali páchateľa, alebo sa na zločinoch sami priamo podieľali či k nim vydávali rozkazy.

"Obžalovaní spáchali zločiny proti nimi vnímaným protivníkom, aby získali kontrolu nad Kosovom," dodal. Uviedla žalobkyňa Westová s tým, že okrem sto vrážd domnelých spolupracovníkov srbských bezpečnostných zložiek, politických oponentov a tiež Rómov boli stovky ďalších ľudí týrané v približne 50 detenčných táboroch spravovaných kosovskoalbánskou UÇK. Väčšina týchto obetí boli podľa prokuratúry etnickí Albánci.

"V čase vojny nemal údajne skutočnú moc"

Thaçiho právnici zakladajú obhajobu na argumente, že exprezident v čase vojny v Kosove ani bezprostredne po nej nemal žiadnu skutočnú moc nad UÇK a že sa musel podriaďovať poľným veliteľom jednotlivých operačných zón.

Sedemdesiatpäťročný Thaçi bol politickým lídrom UÇK. Po skončení vojny v roku 1999 sa na dve desaťročia stal jednou z hlavných postáv politického života v Kosove, pričom zastával pozície premiéra i hlavy štátu. Do Haagu bol prevezený v roku 2020 krátko po tom, ako rezignoval na prezidentskú funkciu. Súd v jeho prípade začal v apríli 2023.

Záverečné reči majú trvať do 18. februára. Následne budú mať sudcovia 60 dní na vynesenie rozsudku, uviedla agentúra APA. Podľa Reuters by právni zástupcovia Thaçiho mali predniesť svoje záverečné reči v stredu.

Osobitný tribunál pre Kosovo bol po silnom tlaku medzinárodného spoločenstva na kosovských predstaviteľov schválený v roku 2015. Súdi bývalých veliteľov povstaleckej UÇK, ktorá bojovala za odtrhnutie vtedajšej juhosrbskej autonómnej oblasti Kosovo. Je súčasťou kosovského súdnictva, ale z bezpečnostných dôvodov sídli v holandskom Haagu, kde predtým pôsobil aj Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Členmi tribunálu sú zahraniční sudcovia.

Zastrašovanie svedkov?

Napriek týmto opatreniam žalobcovia uviedli, že proces sprevádzalo "všadeprítomné podnebie zastrašovania svedkov". Thaçi a ďalší štyria iní obžalovaní čelia samostatnému procesu pre podozrenie z marenia spravodlivosti, ktorý sa má začať 27. februára.

Vojna v Kosove si v rokoch 1998 až 1999 vyžiadala na 13.000 mŕtvych, z väčšiny kosovských Albáncov. Boje sa skončili po 78 dňoch náletov NATO. Kosovo vyhlásilo samostatnosť v roku 2008. Uznala ju asi polovica členských štátov OSN vrátane Česka, nie však Srbsko a jeho spojenci v Bezpečnostnej rade Rusko a Čína. V Kosove sú príslušníci UÇK väčšinou spoločnosti považovaní za hrdinov, ktorí viedli legitímny odpor proti srbskému útlaku.