1222. deň na Ukrajine: Rusko spustilo najmasívnejší letecký útok od začiatku vojny
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pozrite si aj archívnu reportáž o tom, ako bol Zelenskyj v Bielom dome
KYJEV / Rusko v noci na dnešok podniklo na Ukrajinu doposiaľ najväčší vzdušný útok od začiatku vojny. Stovky dronov a rakiet zasiahli regióny po celej krajine, spôsobili škody na infraštruktúre a civilných obydliach. Obrana krajiny si vyžiadala stratu pilota a stroja F-16.
Vojna na Ukrajine
Bezprecedentný rozsah útoku
Podľa ukrajinskej armády Rusko vyslalo na krajinu celkovo 477 dronov a 60 rakiet rôznych typov. "Išlo o najmasívnejší letecký úder" na zemi, ak sa berú do úvahy ako drony, tak rôzne typy rakiet, uviedol hovorca ukrajinského vojenského letectva Jurij Ignat. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zničiť 211 dronov a 38 rakiet, osud 226 kusov zostáva nejasný.
Útok cielil na rôzne regióny Ukrajiny, vrátane oblastí vzdialených od frontovej línie na západe krajiny.
Hrdinská smrť pilota
Pri odrážaní rozsiahleho ruského útoku zahynul pilot ukrajinského letectva. Podľa ukrajinskej armády pilot zostrelil sedem vzdušných cieľov. Pri zostrelení posledného bol jeho stroj zasiahnutý a začal strácať výšku. Pilot urobil všetko pre to, aby nasmeroval poškodený stíhač mimo obývanej oblasti, no katapultovať sa už nestihol. Išlo o tretí stroj F-16, o ktorý Ukrajina od začiatku ruskej invázie prišla.
Civilné obete a zranenia
Ruské údery si vyžiadali aj obete na životoch a zranenia medzi civilistami. Oblastný šéf ukrajinskej Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin uviedol, že pri údere zahynula jedna osoba. V Čerkaskej oblasti utrpelo zranenia šesť ľudí, vrátane jedného dieťaťa, informoval šéf oblastnej správy Ihor Taburec. Poškodené boli aj domovy a infraštruktúra.
Esakálacia konfliktu
Rusko zintenzívnilo dronové a raketové útoky na ukrajinské mestá v posledných týždňoch. Diplomatické snahy o ukončenie takmer tri a pol roka trvajúcej vojny uviazli na mŕtvom bode.
Rozhodnutie reaguje na realitu vojny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v nedeľu dekrét, ktorý smeruje k odstúpeniu krajiny od tzv. Ottawského dohovoru. Dokument, ktorý zakazuje používanie, skladovanie, výrobu a transfery protipechotných mín, bol ratifikovaný Ukrajinou v roku 2005.
Zelenského rozhodnutie musí ešte potvrdiť ukrajinský parlament. Kyjev bude zároveň musieť o svojom zámere informovať Organizáciu Spojených národov (OSN). Ako sa uvádza vo výnose zverejnenom na oficiálnej webovej stránke prezidenta, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny podporuje tento krok.
"Je to krok, ktorý si realita už dlho vyžaduje. Rusko nie je zmluvnou stranou dohovoru a míny proti našej armáde a civilistom používa vo veľkom," uviedol na Facebooku Roman Kostenko, ukrajinský poslanec a tajomník parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo.
Snaha o efektívnu obranu územia
Kostenko dodal, že nemôžu zostať nečinní v situácii, keď nepriateľ nemá žiadne obmedzenia. Podľa neho rozhodnutie umožní Ukrajine efektívnejšie brániť svoje územie. Termín, kedy sa bude parlament touto otázkou zaoberať, zatiaľ nebol stanovený.
Vlna zvažovaných odstúpení
V uplynulých mesiacoch už oznámili plány na odstúpenie od Ottawského dohovoru aj Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko. Samotný dohovor, ktorý bol prijatý v roku 1997, ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín. Medzi nimi však nie sú Spojené štáty ani Rusko. Používanie protipechotných mín, ktoré často spôsobujú rozsiahle zranenia civilistom, je odsúdené medzinárodnými ľudskoprávnymi organizáciami. Ruská armáda ich už použila aj v aktuálne prebiehajúcej vojne na Ukrajine.