Jasno
Bratislava
Marek
25.4.2024
Globsec pokračuje, predstavitelia riešia NATO či vojnu na Ukrajine
Zdielať na

Globsec pokračuje, predstavitelia riešia NATO či vojnu na Ukrajine

BRATISLAVA / Slovensko je stredobodom pozornosti už druhý deň. V Bratislave sa koná bezpečnostná konferencia Globsec, na ktorej sú zúčastnené politické a bezpečnostné špičky sveta. Hovorí sa hlavne o Ukrajine a Rusku.

Druhého dňa konferencie sa zúčastní bývalý kancelár Rakúska a súčasný minister pre vnútorné a európske záležitosti Alexander Schallenberg, slovenský minister investícií Peter Balík, ktorý bude viesť diskusiu s odborníkmi o zmodernizovaní infraštruktúry, či štátni tajomníci slovenských ministerstiev.

Zaujímavá debata by mala byť za účasti kosovského predsedu vlády Albina Kurtiho a slovenského diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka o vzťahoch medzi Kosovom a Belehradom aj vzhľadom na ostatné udalosti.

Na Globsecu tiež vystúpila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá už včera hovorila o dôležitosti kontinuálnej humanitárnej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Heslom, ktoré sprevádza tohtoročnú konferenciu v Bratislave, je "Krehkosť globálnej stability", preto aj o tom sa dnes budú účastníci a zástupcovia viacerých štátov sveta rozprávať.

NATO sa v rámci obrany svojho východného krídla musí zamerať aj na oblasti na severe a juhu Európy, aby bolo schopné čeliť ruskej hrozbe. Pozornosť musí venovať aj využívaniu nových technológií. Na konferencii Globsec Bratislava Forum sa na tom zhodli v utorok viacerí experti z oblasti obrany a technológií.
Anna Wieslanderová, predsedníčka Atlantickej rady pre severnú Európu, upozornila, že pri rozmiestňovaní síl NATO je potrebné okrem Kaliningradu a Baltského mora brať do úvahy aj polostrov Kola, kde má Rusko jadrové námorné kapacity. Na juhu to je Krym a Čierne more. "Rusko sa pokladá za námornú veľmoc a tieto tri uzly sú veľmi prepojené," povedala.

V spojitosti s pripojením Fínska k NATO zdôraznila potrebu obrannej prítomnosti aj v tejto krajine. Generálporučík vo výslužbe Ben Hodges upozornil, že na prípadnú porážku Ruska je potrebné urobiť viac ako doteraz. "Nie je to len o ochrane Gdansku alebo Klaipedy alebo ďalších vojenských letísk či prístavov. Je to o ochrane 500 miliónov Európanov a na to nie sme pripravení," dodal bývalý veliteľ americkej armády v Európe.

Upozornil na oblasť infraštruktúry a zásob munície, ktorá si vyžaduje ďalšie investície. Obáva sa aj nedostatkov vo vzájomnej spolupráci spojencov. Pripomenul, že Rusko je na základe pozorovaní z posledných 14 až 15 mesiacov veľmi dobré v tzv. elektronickej vojne. Gundbert Scherf, spoluzakladateľ spoločnosti Helsing v oblasti obranných technológií, pripomenul, že vstupom Fínska sa východné krídlo NATO rozšírilo. Kvôli vojne na Ukrajine ide o horúcu hranicu s Ruskom, no vojakov v tejto oblasti je len približne tretina oproti obdobiu studenej vojny. "Je jasné, že musíme robiť veci inak a musíme ich robiť rýchlo, pretože tento problém je veľmi naliehavý," povedal.

Ukrajina sa podľa jeho slov usiluje veľmi rýchlo prijímať moderné technológie. Bojuje však so staršími typmi zbraní, ktoré jej boli poskytnuté a ich funkčnosť obnovuje pomocou umelej inteligencie a softvéru. Vďaka tomu dokáže zvyšovať presnosť a šetriť muníciu. Štátny tajomník ministerstva obrany SR Marian Majer zdôraznil význam investícií do obranného priemyslu a posilňovanie ozbrojených síl SR. Vyjadril spokojnosť, že SR plní cieľ v oblasti výdavkov na obranu.

Vyjadril presvedčenie, že smerovanie Slovenska sa zachová aj po voľbách a budeme zodpovedným partnerom spojencov. Pripomenul výzvy, ktorým SR v oblasti výdavkov na obranu a modernizácie čelí vrátane obstarávania a dopĺňania zásob. Slovinský štátny tajomník pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť Andrej Benedejčič pripomenul účasť jeho krajiny na predsunutej prítomnosti NATO a na ďalších iniciatívach. Slovinskí vojaci tak pôsobia v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny v Lotyšsku a na Slovensku.

Najsilnejší deň konferencie Globsec bude zajtra. Očakáva sa totiž príchod francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen a tiež by mal prísť srbský prezident Alexandar Vučič.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy