Rodičia sa boja o svoje deti. Čoraz častejšie počuť o útokoch na školách

BRATISLAVA / V sobotu, 7. januára, mnohých šokovala správa o tom, že v Amerike iba 6-ročný chlapec postrelil svoju učiteľku. Na Slovensku sme zatiaľ takýto dramatický prípad nemali, ale za posledné obdobie počet útokov žiakov v školách stúpol. Napríklad keď žiak zaútočil sekerou na spolužiačku. Stalo sa to v novembri v Novákoch. Podľa prieskumu AKO, až 73 percent opýtaných ľudí má strach a obavy o svoje deti.

​Toto je Alexander z obce Lazany, ktorý je aktuálne vo väzbe. Ani v jeho prípade, ako v mnohých ostatných, nič nenasvedčovalo tomu, že chystá útok. "Nejavil žiadne známky agresivity. Skôr bol utiahnutejší, keď sa niečo dialo, stiahol sa," povedala starostka obce Lazany Jana Matiašková. "Ani náznak niečoho, čo by sme si mali všimnúť," potvrdila riaditeľka SOU Nováky, Katarína Piačková. "Títo ľudia nemajú životnú skúsennosť, individuálnu skúsennosť, aby isté veci prehodnocovali. Jednak sú často doslova otrokmi sociálnych sietí, na ktorých sú tak isto sýtení násilím, agresivitou," vysvetlila sociologička Silvia Porubänová.

Pritom po poprave na Zámockej ulici NAKA zasahovala na školách opakovane v hlavnom meste aj v regiónoch. Alarmujúci stav potvrdil aj exkluzívny prieskum agentúry AKO pre reláciu Analýzy na hrane. V strachu o svoje deti žijú až tri štvrtiny opýtaných. Deti sú v škole bez dohľadu rodičov pritom dosť dlhý čas. Pribúdajúce incidenty v triedach tak u rodičov násobia nepokoj. Najväčšie obavy majú v Nitrianskom a v Košickom kraji, hlavne ženy a ľudia s nižším vzdelaním. "Samozrejme, tá obava rodičov je úplne prirodzená, lebo milujú svoje deti a chránia ich. V tomto treba ešte pokračovať a ešte to posilňovať. Ale naozaj polícia robí dobrú robotu a snaží sa," uviedol poslanec NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí).

Podľa Juraja Šeligu ale stále ostáva prioritou, aby boli policajti ešte viac prítomní v okolí škôl. Juraj Krúpa ale tvrdí, že dôležitá je najmä prevencia. "Samozrejme, že škola nemôže byť bunker, niečo nedobytné alebo niečo podobné," povedal poslanec NR SR Juraj Krúpa (SaS). Na otázku, či potrebujeme mať na školách detektory, Krúpa odpovedal: "Dúfam, že ich takto rýchlo nebudeme potrebovať. Ešte stále nie sme v tejto situácii. Viete, koľko by to stálo, keby sme mali na každej škole detektor?" Minister školstva bezpečnosť detí na školách tak kriticky nevidí. "Naše školy štatisticky, napriek tým strašným udalostiam, nie sú nebezpečným miestom. Každá škola má svoj vnútorný poriadok, kde je už roky rokúce zakázané nosiť do školy nebezpečné predmety," vyjadril sa minister Ján Horecký (OĽANO).

​"V rámci jednotlivých opatrení padali také návrhy, že by sa mali zamrežovať okná, alebo že by mali byť vstupné brány, kde by sa zisťovalo, čo majú deti v taškách. Ak máme ísť do toho, že budeme vytvárať nejaké atómové kryty, tak to nie je správne, lebo zbytočne budeme mladým ľuďom iba na to poukazovať," povedal poslanec NR SR Branislav Gröhling (SaS). Minister Horecký ale priznáva, že školy sú veľakrát aj bezmocné: "Školy nedokážu zabezpečiť stopercentnú nezraniteľnosť. Nie sú to nápravno-výchovné opatrenia tretej skupiny. Naďalej chceme, aby sa v školách deti cítili ako doma, príjemne, bezpečne." Podľa exministra Gröhlinga je problémom najmä to, že školstvo je personálne poddimenzované podpornými zamestnancami. A toto treba riešiť. Návrh zákona v tejto veci je podľa neho na ministerstve školstva a treba ho len predložiť a zafinancovať.

"Momentálne v tomto pán minister nerobí absolútne nič. Tá pomoc, intervenčné tímy, ktoré mali byť vysielané na školy, tak toto je nulové," doplnil Gröhling. Poslanec Juraj Krúpa kritizuje ministra aj pre hrozbu, že sa v tomto nestihnú termíny a celé to môže prepadnúť. "Od začiatku, ako tam je, začína zlyhávať. Tam boli naštartované určité procesy, aj v kontexte eurofondov, z ktorých mali byť financovaní či už asistenti, alebo školskí psychológovia," uviedol Krúpa. A podľa psychológa je problém aj inde. "Školstvo je na okraji záujmu politikov. O takýchto situáciách zrejme budeme počúvať ešte aj v tých ďalších obdobiach," zhodnotil psychológ Marek Madro.