Festival slobody ocenil výnimočné osobnosti. Medzi nimi aj našu kolegyňu Veroniku Homolovú Tóthovú
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / O tom, čo znamená žiť v neslobode, môžu aj dnes rozprávať ľudia, ktorí ju zažili na vlastnej koži. Ich skúsenosti pripomína Festival slobody, ktorého súčasťou je aj udeľovanie cien Ústavu pamäti národa (ÚPN). Tie vzdávajú poctu ľuďom, ktorí sa postavili totalite, ale aj tým, ktorí uchovávajú svedectvá o tomto období.
„Skúsme sa zamyslieť, že keby sa nám diala krivda, čo by sme chceli, aby tá spoločnosť pre nás urobila?“ hovorí spisovateľka, dokumentaristka a redaktorka Veronika Homolová Tóthová.
Slobodu vybojovali alebo zachránili aj príbehy tých, ktorých chcel režim umlčať. Práve ich osudy a skúsenosti pripomína Festival slobody. „Teraz môžeme slobodne myslieť, rozmýšľať, tvoriť, ale tí ľudia to naozaj nevedeli,“ hovorí riaditeľka Festivalu slobody Adéla Martinkovičová.
Ústav pamäti národa na festivale každoročne oceňuje tri osobnosti. „Dve z nich sú osoby, ktoré boli perzekvované alebo boli účastníkmi odboja. Jedna je vždy osobnosť, ktorá nám tú históriu nejakým spôsobom pomáha uchopiť,“ vysvetľuje predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.
Ocenenie získali Mikuláš Huba aj Juraj Alner
Medzi ocenenými je profesor a geograf Mikuláš Huba. Pri preberaní ceny pripomenul ľudí, s ktorými pred novembrom 1989 chránil prírodu. „Vnímam toto ocenenie naozaj ako kolektívne, ako ocenenie celého toho prednovembrového bratislavského ochranárstva,“ hovorí geograf a líder ochranárskeho hnutia Mikuláš Huba.
Novinára a publicistu Juraja Alnera ocenili posmrtne. Cenu zaňho prevzala jeho manželka Zuzana. „Juraj túžil zanechať stopu. Ja myslím, že ju zanechal vo svojich knižkách,“ uviedla Zuzana Alnerová.
Ocenili aj našu kolegyňu Veroniku Homolovú Tóthovú
Tretiu cenu získala naša kolegyňa Veronika Homolová Tóthová, ktorá vo svojich knihách a dokumentoch zachytáva príbehy pamätníkov. „Ja si pamätám každého jedného respondenta. Pamätám si jeho celý príbeh, pamätám si detaily, pamätám si častokrát aj to, čo sa do toho spracovania nedostalo, o čom nedokázali hovoriť na kameru,“ približuje Homolová Tóthová.
Veronika už so svojím tímom nahráva ďalšie svedectvá. „My dnes pracujeme na dvoch filmoch naraz, lebo času je málo a tí ľudia majú viac ako 95 rokov,“ dodáva.
ARCHÍV: Cesta ku chlebu (16.10.2025):