Bojíte sa povedať svojmu dieťaťu „nie“? Odborníčka vysvetľuje, prečo robíte chybu

Deti sa už od útleho veku učia zvládať svoje emócie. Hnev, frustrácia či sklamanie sú pritom prirodzenou súčasťou dospievania. Ako vysvetľuje odborníčka Fiona Boylan v článku zverejnenom na portáli Phys.org, rodičia by sa nemali snažiť svoje deti pred každým nepríjemným pocitom ochrániť.

Výskumy z oblasti vývinovej psychológie a neurovedy naznačujú, že primerané hranice pomáhajú deťom rozvíjať schopnosť regulovať svoje emócie. Ide o zručnosť, ktorá im umožňuje rozpoznať vlastné pocity a postupne sa naučiť ich zvládať. Tieto schopnosti sa rozvíjajú počas detstva a môžu ovplyvniť aj to, ako človek neskôr zvláda náročné situácie, nadväzuje vzťahy či funguje v škole. Podľa odborníčky preto nie je cieľom rodičov zabrániť každému detskému sklamaniu, ale naučiť dieťa, že nepríjemné pocity sú zvládnuteľnou súčasťou života.

Prečítajte si tiež

Austrália zakázala deťom sociálne siete, no tie ich používajú ďalej. Zákon skončil pred súdom

Rodičia by nemali meniť rozhodnutie po každom plači

Jedným z problémov môže byť výchova, pri ktorej rodičia síce prejavujú deťom dostatok lásky a pozornosti, no zároveň im stanovujú len veľmi málo hraníc. Výskumy podľa Boylan naznačujú, že takýto prístup môže súvisieť s vyšším výskytom problémov v správaní a úzkosti. Odborníčka preto odporúča, aby rodičia pri odmietnutí komunikovali jasne a rozhodne. Ak napríklad nechcú dieťaťu kúpiť sladkosť, nemali by vytvárať falošnú nádej neurčitými odpoveďami.

Rovnako dôležitá je dôslednosť. Ak rodič najskôr niečo zakáže, no po dlhom naliehaní ustúpi, dieťa sa môže naučiť, že vytrvalým protestovaním dokáže jeho rozhodnutie zmeniť. To však neznamená, že rodičia majú ignorovať detské pocity. Naopak, mali by uznať, že dieťa je nahnevané alebo sklamané, no zároveň trvať na stanovených hraniciach.

Dôležité je aj to, ako rodičia zvládajú vlastné emócie

Deti sa učia nielen z toho, čo im dospelí hovoria, ale aj pozorovaním ich správania. Ak rodič dokáže v stresujúcej situácii zachovať pokoj, môže tým dieťaťu ukázať, ako zvládať vlastné emócie. Boylan upozorňuje aj na význam spoločnej regulácie emócií. Ide o prístup, pri ktorom dospelý pomáha dieťaťu upokojiť sa prostredníctvom pokojnej komunikácie, blízkosti a porozumenia.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Smútok, hnev či vina. Psychologička radí, ako sa vyrovnať s emóciami počas sviatkov

Ak napríklad dieťa začne plakať, pretože nechce odísť z ihriska, rodič môže uznať jeho sklamanie, ponúknuť mu útechu a zároveň vysvetliť, že nastal čas ísť domov. Takýto prístup dieťaťu postupne ukazuje, že jeho pocity sú prijateľné, no nie každé želanie môže byť splnené.

Pomôcť môžu rozprávky, hry aj pochvala

Odborníčka odporúča využívať pri rozvíjaní emočných schopností aj bežné každodenné situácie. Rodičia sa napríklad môžu s deťmi rozprávať o tom, ako sa cítia postavy v knihách či rozprávkach a prečo sú smutné alebo nahnevané. Užitočné môže byť aj hranie scénok s plyšovými hračkami alebo bábikami. Deti si tak môžu v bezpečnom prostredí vyskúšať situácie, v ktorých im niekto niečo odmietne, a hľadať spôsoby, ako na ne reagovať.

Rodičia by si mali všímať aj chvíle, keď dieťa dokáže sklamanie zvládnuť. Pozitívna pozornosť a pochvala totiž podporujú správanie, ktoré chcú dospelí u svojich detí rozvíjať.

Prečítajte si tiež

Vedci: Každý piaty tínedžer hľadá emocionálnu podporu u umelej inteligencie

Od malých detí nemožno očakávať dokonalé správanie

Boylan zároveň pripomína, že detský mozog sa stále vyvíja. Od malého dieťaťa preto nie je realistické očakávať, že každé odmietnutie prijme pokojne a bez protestov. Ak napríklad rodič náhle vypne trojročnému dieťaťu obľúbenú rozprávku, môže tým vyvolať silnú emocionálnu reakciu. Odborníčka preto odporúča dieťa vopred upozorniť, že sa aktivita čoskoro skončí. Pomôcť môže napríklad päťminútové upozornenie.

Podstatné je rozlišovať medzi emóciami a správaním. Samotný plač či hnev ešte neznamená, že dieťa urobilo niečo zlé a zaslúži si trest. Podľa odborníčky je najdôležitejšie spojiť pevné hranice s pochopením. Dieťa sa tak postupne učí, že sklamanie a nepríjemné pocity nemusí potláčať, ale dokáže ich zvládnuť a prekonať.

ARCHÍV: Je dieťa pripravené na školu? (17.04.2024):